Černá jako eben je záverečný diel trilógie s Lumikki Anderssonovou. O odvážnej stredoškoláčke, ktorá má šťastie pripliesť sa do nepríjemných situácií. V prvom diely s názvom Rudá jako krev to boli 500 eurové bankovky, v druhom sa ocitá v Prahe a nejaké dievča tvrdí, že je jej sestra. V treťom diely Lumikki ohrozuje tajný ctiteľ, ktorý je kvôli nej odhodlaný zabíjať na premiére školskej divadelnej hry.
Už sú to dva roky, kedy som sa prvýkrát stretla s knihou pre mládež fínskej spisovateľky Sally Simukkovej. Rudá jako krev bolo príjemným osviežením popri všetkých nadprirodzených bytostiach, dystopických svetoch či takmer až nesmrteľných hrdinkách. Lumikki bola oproti tomu šedá myška. Na kvalite knihy to však neubralo.
V podobnom duchu sa nesie aj pokračovanie. Vydavateľ si našťastie odpustil jemne zavádzajúcu informáciu na obálke v podobe nálepky: "Thriller, z ktorého běhá po zádech pravý severský mráz." Sérii s Lumikki síce nechýba napätie ani akcia, ale určite nemá nič, z čoho by vás mrazilo.
Lumikki už nie je to dievča, ktoré sa naučilo báť. V škole je aj vďaka udalostiam v Prahe pomerne populárna, býva so svojim chlapcom a v pripravovanej školskej hre o Snehulienke (mimochodom vo fínčine Lumikki) dostala dokonca hlavnú úlohu. Síce má stále nejasnosti okolo vlastnej sestry a stále sa úplne nevyrovnala s rozchodom s bývalou priateľkou (áno, bolo to dievča), ale dalo by sa povedať, že je vlastne spokojná.
Lenže to by nesmela dostať ten dopis. Dopis, ktorý snáď nikto nemôže myslieť vážne, no na žart to tiež nevyzerá. A potom ďalší. S jasným posolstvom. Na premiére hry sa stane niečo strašné. Dokáže si Lumikki poradiť aj s týmto prípadom? Vystopovať chorého ctiteľa skôr, ako bude neskoro? A ako je možné, že o jej živote vie viac ako ona sama?
Ako som už naznačila, knihe nechýba pútavosť. Dokonca sa mi páčila o máličko viac, ako prvý diel. Ale opäť to nie je žiadna dychberúca akcia, od ktorej sa nedokážete odtrhnúť. Černá jako eben má tú výhodu, že dej sa odohráva na 150 stranách. Autorka sa tak vyhla hluchým miestam, stihla vytvoriť jemné napätie, trápenie s láskou a zmestilo sa jej tam aj nejedno prekvapenie.
A podarilo sa jej to dobre. Nie je to síce kniha, ku ktorej by ste sa znova vrátili, ale práve na to jedno lenivé čítanie, kedy nemáte až tak veľa času alebo sa vám nechce púšťať do ničoho sofistikovanejšieho, na to splní účel na jedničku. Má trošku detektívny nádych, číta sa rýchlo a je v nej veľa úryvkov z piesní.
Jedinú nevýhodu vidím iba v tom, že som zatiaľ neprečítala druhý diel. Na začiatku tretieho sa prirodzene spomínajú udalosti z predchádzajúceho. Už tak pre mňa nebude dej žiadnym prekvapením a prakticky viem, ako skončil. I tak si ho ale rada prečítam. Táto autorka ma totiž baví. A vás by mohla tiež, ak sa nebránite nevšedným knihám pre mládež.
Autorka (vrátane fotografie):
