Ellie Šedivá je slovenská blogerka, ktorá niekoľko rokov žije v Londýne. Toto anglické mesto si úprimne zamilovala a podarilo sa jej spoznať množstvo jeho zákutí. Svoje potulky, zážitky a skúsenosti premietla do knihy Dievča v Londýne. Knižka je v tvrdej väzbe, s množstvom fotografií a pútavého textu. Je preto krásnym tipom aj ako darček.
Zjednodušene môžeme povedať, že kniha Dievča v Londýne je krásnym dielkom pre tých, ktorých láka Londýn. Tých, ktorí si ho obľúbili alebo majú túžbu navštíviť ho, či bližšie spoznať aj z nevšedných uhlov. Sama ste knihu označili ako mix denníka a cestopisu, mne napadlo spojenie osobný bedeker pre verejnosť. Čím vám zaimponovala práve táto forma spracovania zážitkov, prečo ste si ju vybrali?
Baví ma zbierať zážitky a príbehy a to nielen tie výnimočné, ale aj každodenné. Keď sa človek presťahuje do zahraničia, má na to miesto iný pohľad než turista alebo miestny, ktorý sa tu napríklad narodil a prežil celý život. Fascinuje ma, ako sa s každým príbehom ponáram hlbšie a odkrývam úplne nové stránky Londýna, ktoré som predtým nepoznala. A to potom zdieľam s čitateľmi. Sú to vlastne také historky, ktoré by si na mojom mieste mohol zažiť každý – aj ten, kto práve číta moju knihu.
No niektoré pikošky, ktoré v knihe spomínate, na tie by bežný turista nenatrafil určite a možno ani bežní obyvatelia Londýna všetko nevedia (pod lampou je najväčšia tma). Robili ste si zvlášť nejaký typ prieskumu? Kde ste čerpali informácie a podnety? Ťažko uveriť, že by vám všetky zaujímavosti len tak pristáli pred očami.
Príde mi, že čím viac sa toho o Londýne dozvedám, tým menej ho poznám! Ale naozaj – sledujem veľmi veľa talentovaných, šikovných a múdrych ľudí, ktorí zdieľajú svoje tipy a inšpiráciu, jeden z mojich obľúbených je napríklad autor a blogger Jack Chesher, ktorý stojí za profilom Living London History. Moja knižnica je na prasknutie plná kníh o Londýne a Anglicku, ale často najlepšie tipy sa dozvedám úplnou náhodou – buď od ľudí, ktorých som tu spoznala, alebo tak, že niekam náhodne odbočím alebo sa stratím. Mám nulový orientačný zmysel, čiže „túlanie sa“ je u mňa na dennom poriadku… a baví ma to!
Akým spôsobom sa do knihy vpísala vaša fascinácia históriou, teda okrem toho, že sa s čitateľmi delíte aj o zaujímavosti z londýnskej histórie? Študovali ste archeológiu a o histórii sa často vyjadrujete so zanietením a s láskou.
Hoci nie som historička (a archeológii sa od štúdia profesne nevenujem), môj vzťah k histórii je niečo, čo dlhodobo veľmi inšpiruje moje písanie a aj výber miest, na ktoré sa vydávam. V Londýne na každom kroku stojíte doslova na takej historickej mozaike. Založili ho Rimania, zničil ho devastujúci požiar, vačšina jeho riek je pochovaná v podzemí, každá epocha po sebe zanechala stopy, ktoré pozornému cestovateľovi neuniknú – ak vie, čo má hľadať. Veľmi ma baví také miesta zviditeľňovať a vzdávať skromnú a súkromnú poctu histórii mesta, ktoré je pre mňa taký novodobý Babylon. 
Keď sa človek venuje písaniu, zväčša je tiež milovníkom kníh a má obľúbených knižných hrdinov. Dá sa povedať, že teraz ste (asi neplánovane) zrazu sama knižnou hrdinkou. Autobiografickou. Ako vnímate túto rovinu?
Od detstva (kedy som začala písať prvé príbehy a básničky) som bojovala s nízkym sebavedomím a neprišla som si dosť dobrá na to, aby som niečo naozaj vydala alebo aby som mohla byť, ako vy píšete, hrdinkou. Ale človek sa učí, dozrieva. Dnes už viem, že chcem byť hrdinkou svojho vlastného príbehu a že môj pohľad na svet nemusí byť ten najlepší na to, aby bol pre niekoho zaujímavý. Stačí, keď som verná sama sebe a to sa mi, dúfam, zatiaľ celkom darí.
Ktoré knižky spojené s Londýnom sú vašou srdcovkou? Či už kvôli tomu, že sa tam odohráva ich dej alebo vypovedajú o meste samom či ľuďoch v ňom?
Milujem fantasy knižku Neila Gaimana – Neverwhere (Nikdekoľvek), ktorá sa okrem iného odohráva v londýnskom metre a podzemí. Bavili ma aj knihy Bena Aaronovitcha – Rivers of London (Rieky Londýna), hoci som ešte nečítala celú sériu. Tie mi napadli ako prvé. Sú to knihy, ktoré podľa mňa človek pochopí a docení až vtedy, keď Londýn zažije na vlastnej koži. Vtedy naplno pochopí ich mágiu a hlavne uvidí mesto úplne inými očami. Ale nebudem prezrádzať dej!
Predpokladám, že téma Londýn sa nedá vyčerpať jednou knihou. Ako ho vnímate s odstupom času, mení sa vaše písanie o ňom? Uzatvorili ste knihou Dievča v Londýne jednu kapitolu a objavujete ho teraz z inej, ďalšej perspektívy?
Môj život je teraz dosť iný od doby, ktorú popisujem v Dievčati v Londýne – stala som sa totiž mamou. Takže objavujem zas inú stránku mesta, naše príbehy sú obohatené o trochu iný rozmer a čím viac píšem, tým ľahšie pre mňa je zachytávať Londýn tak, ako ho vidím a milujem (alebo neznášam!) Verím, že jedného dňa sa aj tieto ďalšie kapitoly ocitnú na papieri, ale zatiaľ ich prežívam – potrebujem časový odstup, aby som ich mohla spracovať do knihy.
Pýtala sa: Jana Golianová
Fotografie: Klára Hořínková
