Poznávacie znamenia: kníhkupectvo a kocúr

Opäť sa neostýcham priznať, že som po Knihomoľskom živote Niny Hillovej siahla najmä pre rozkošnú obálku, ktorá je priam pastvou pre oko. A nielen to knihomoľské. To, že som sa s hlavnou postavou maximálne stotožnila už pri čítaní anotácie, bol len bonus. Či už mi seba pripomínala introvertnou povahou alebo nosom večne zavŕtaným v knihe, videla som sa v nej. Vedomostné kvízy boli skutočne čerešničkou na torte, pretože tie boli ešte donedávna mojou srdcovou záležitosťou a súčasťou takmer každého víkendového programu. Už by skutočne chýbala len tá práca v kníhkupectve a kocúr.

Dosť však o mne, ešte by som chcela vyzdvihnúť zopár vecí, vďaka ktorým nebudete siahnutie po tejto milôstke považovať za krok vedľa.

Prvou vecou, ktorú mi nedá nespomenúť, je jej dokonalé spracovanie. Súčasťou príbehu sú totiž aj Ninine zápisky z „plánovača“ (keďže má tendenciu mať všetko nalinkované a dopredu naplánované a akékoľvek narušenie jej plánov predstavuje problém), pri čítaní ktorých som sa nejedenkrát pristihla, ako sa usmievam. Boli zábavné.

Takisto tu nájdete aj odkaz, kde si tieto šablóny na plánovanie môžete stiahnuť. Ja som, samozrejme, hneď pátrala, aj keď ich použiť nemienim, ale každopádne – veľmi zaujímavá vsuvka.

A práve toto sú dôvody, pre ktoré sa mi tento príbeh čítal s neuveriteľnou ľahkosťou a nemiznúcim úsmevom na tvári. Avšak, nehľadala by som za ním nič prevratné, je to nenáročná malá milá lovestory.

Prílišná jednoduchosť príbehu mi, popravde, až tak na zážitku nepridáva a trochu kazí môj celkový dojem. V skratke – dúfala som v niečo viac.

Ako vášnivý čitateľ tak troška v kútiku duše zvyknem očakávať, že príde ten moment, kedy si budem môcť povedať „Ách, no konečne“. A to sa v mojom prípade pri Nine, žiaľ, nekonalo. Konala sa spŕška klišé momentov, ktoré možno niekomu vedia zahrať na knihomoľskú strunu, no ja im už po toľkých prečítaných knihách veľmi neviem prísť na chuť. Avšak, dobre mi padlo dať prednosť niečomu nenáročnému, nakoľko bojujem s väčšou čitateľskou krízou a musím povedať, že sa mi ju úspešne darí prekonávať. Možnože má na tom svoj podiel práve Nina.

Ak hľadáte niečo nenáročné s maximálnou dávkou cukru a zaručeným happy-endom, máte to tu. V takomto prípade si určite prídete na svoje. Na môj vkus to bolo asi až príliš predvídateľné a jednoduché čítanie, no občas treba mať poruke aj prvú pomoc takéhoto rázu. Napríklad aj pri tej spomínanej kríze.


Knihu venovalo vydavateľstvo Lindeni.

Autorka (vrátane fotografie): Radka