„Bola som naučená, že na verejnosti sa plakať nemá, to do mňa nahustil môj otec aj moja vychovávateľka Adriena. Bol to dôkaz sebaovládania. Ale nikto mi nekázal, že mám prehltnúť aj smiech.“
Agneša Kalinová v knihe Mojich 7 životov
Agneša Kalinová sa narodila v roku 1924 v Prešove. Žila nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách, vo viacerých politických režimoch. Neustále sa prispôsobovala inému prostrediu, rozličným situáciám.
Verejný a súkromný priestor sú v živote každého človeka neoddeliteľné. V živote Agneše Kalinovej spolu vytvárajú celistvý obraz uplynulých desaťročí. Kalinová zažila medzivojnové Československo, druhú svetovú vojnu, isté obdobie prežila v kláštore, mnoho rokov pôsobila v redakciách. Neobišla ju Pražská jar, normalizácia ani vyšetrovacia väzba. Ako sa toto všetko odrazilo v jej súkromnej sfére? Malo to dopad na jej zmýšľanie, rebríček hodnôt, manželstvo či na obdobie materstva? Ak vás zaujíma ako Agneša Kalinová vnímala a žila v daných neľahkých časoch, ak chcete vedieť ako sa človek dokáže popasovať s vecami, ktoré si možno ani neviete predstaviť, pokojne siahnite po knihe Mojich 7 životov.
Kniha je vo forme rozhovoru a je prvou publikáciou nového radu „Rozhovory ASPEKTU“. S Agnešou Kalinovou sa rozprávala Jana Juráňová. Pripravovala sa poctivo a v spolupráci s Kalinovou nakoniec zeditovala 44 hodín nahratého materiálu. Potom im s editáciou pomohla ešte redakcia ASPEKTU a až tento výsledok sa objavil na knižnom trhu. Jedná sa o autenticky zachytený skutočný príbeh sprostredkovaný optikou dvoch žien, ktoré si na výsledku dali naozaj záležať. Svedčí o tom aj ukážka na konci tohto článku. A ako v predslove knihy napísala Jana Juráňová: „A tak som udelila sebe – a napokon komukoľvek, kto knihu otvorí – intenzívne a dúfam, že aj mimoriadne pútavé „opakovanie“ a doplnkové vzdelávanie z 20. storočia.“
Agneša Kalinová
Novinársky začínala predovšetkým ako filmová kritička a publicistka, prekladala umenovednú literatúru z francúzštiny, maďarčiny a nemčiny. Od roku 1952 pôsobila v mienkotvornom týždenníku Kultúrny život. Po roku 1970 už nemohla publikovať, zakázali jej tiež prekladať práce súvisiace s kultúrou. V roku 1972 sa na tri mesiace dostala do vyšetrovacej väzby a v roku 1978 sa aj s rodinou odsťahovala do Mníchova, kde pracovala ako komentátorka v Českom a slovenskom vysielaní rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Od roku 1995 žije naďalej v Mníchove, ako novinárka na voľnej nohe.
