Pavel Bareš je mladý začínajúci autor, ktorý o sebe tvrdí, že vždy chcel byť spisovateľom. Písal a vymýšľal príbehy dávno predtým, než mu publikovali túto knihu. Ako mnoho iných pred ním, aj on najskôr svoj príbeh publikoval na internete, vďaka čomu sa dostal k ďalším a ďalším čitateľom. Pracoval na sebe, prepisoval a to sa niekde nutne muselo odraziť – napríklad aj v kvalite toho, čo nakoniec stvoril.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že bližšie charakterizovať túto knihu je jednoduché. Javí sa ako klasické postapo s prvkami sci-fi, ktoré nápadne pripomína niečo medzi urban a military fantasy. Takisto by som mohla tvrdiť, že Projekt Kronos je v podstate dystópia a ani by som sa veľmi nemýlila, nakoľko sa dej odohráva po jadrovej katastrofe, ktorá zničila väčšinu sveta a ľudia žijú v niekoľkých posledných mestách.
„Potřebuji chránit, Jasone. Buď mým ochráncem.“
Po dočítaní knihy by som však všetky tieto charakteristiky zhodila zo stola a povedala by som len jediné – táto kniha je v niečom nesmierne jedinečná. Určite to však nebude príbehom. Postavy, ktoré bojujú za svoj osud; pasívne postavy, ktoré prosto ostatným dovolia robiť si, čo chcú a potom sú tu tí mocní, ktorí sedia pri pomyselnom okrúhlom stole a s výrazmi absolútnych neviniatok rozhodujú o osude miliónov ľudí.
Scenár, ktorý sa opakuje v množstve kníh a v ešte väčšom počte filmov. Ide o typický akčňák s jedným alebo dvomi hrdinami, ktorý by dokázal Steven Seagal so svojím očarujúcim úsmevom zbúchať na kolene možno za desať minút. Len by do toho mixu namiesto svojho stoického bojového umenia musel hodiť aj nejaké nadprirodzené schopnosti a neuveriteľne zaujímavý štýl, ktorý si ma dokázal získať behom niekoľkých viet. Tu prichádza na scénu tá jedinečnosť.
Lenže toto mesto nie je obyčajné, má dokonca niečo ako vlastné myslenie a prehovára v mysliach niekoľkých vyvolených jedincov. Alebo aspoň tak to vyzerá. Údajne ich samotné mesto so ženským hlasom obdarovalo zázračnými schopnosťami, aby ju mohli ochraňovať. Takže tu máme potenciálneho superhrdinu a potom všetkých tých ostatných, ktorí svoje schopnosti zneužívajú na ničenie a deštrukciu. Aspoň tak sa zdá.
Problém s touto knihou je v tom, že sa príbeh snaží rozprávať až príliš veľa rozprávačov. Táto schizofrénia spôsobí, že nie je možné celkom presne určiť hlavnú postavu knihy, pretože Jason Blake ňou vo väčšine prípadov ani nie je. Zo začiatku spôsobom rozprávania pôsobí až chaoticky. Nestriedajú sa len pohľady jednotlivých postáv, ale aj rôzne dejové línie odohrávajúce sa v rôznych časových obdobiach. A tomu už hovorím mix, z ktorého by nejeden človek dokázal dostať slušnú migrénu.
Našťastie sa nakoniec ukazuje, že to všetko malo svoj zmysel a účel. Jedno však v knihe nie je možné nájsť – aktívne ženské postavy a hluché miesta. Akciou nabitý a nesmierne dynamický dej mi nedovolil ani na chvíľku vydýchnuť. Mrzeli ma len tie nesmierne pasívne ženské postavy. Na prstoch jednej ruky by som dokázala spočítať, koľko ich v knihe bolo, a z nich len jedna vyzerala, že dokáže aj konať.
Nakoniec som si ale povedala, že toto je prosto mužský svet. Pomerne krutý, plný nebezpečenstva, nástrah, všakovakých drog, zločinu a najhoršej špiny, akú dokážu stroviť len sami ľudia. Body k dobru pripisujem za psychopatov, z ktorých sa mi zdvíhal žalúdok.
Projekt Kronos je akciou doslova nadupaný príbeh, ktorý dokáže úplne pohltiť. Neohúri možno svojou originalitou, ale napriek tomu má čo ponúknuť. Autor svojmu svetu vdýchol život a dokonale ho ovládol. Hoci sa dej odohrával v zdevastovanom svete budúcnosti, ani na chvíľku som nemala pocit, že by príbeh nebol reálny. Miestami mi z neho po chrbte behal mráz a búril sa mi žalúdok.
„Tohle město je plné dětí, které věří, že z nich kravata dělá dospělé. Ale to náš strach a naše bolest z nás dělají bojovníky na vrcholu lidství, na vrcholu, o kterém moderní civilizovaný homo sapiens dávno zapomněl, že existuje.“
Príliš veľký počet rozprávačov a časté prelínanie nielen dejových, ale hlavne časových línií, je zo začiatku dosť mätúce. Napriek tomu je kniha takmer až dychberúca a za seba hovorím, že stupňovanie napätia autor zvládol na výbornú.
Nakoniec dokázal všetky ponúkané detaily a kúsky informácií pospájať a vytvoriť z nich obstojne prekvapivé vyvrcholenie. Skutočným nedostatkom knihy ostáva už len chýbajúce pokračovanie. Naozaj dúfam, že na ňom autor už usilovne pracuje. Príliš veľa dejových línií je otvorených. Navyše by som sa do tohto sveta ešte rada raz či dvakrát pozrela. Je premyslený naozaj aj do tých najmenších detailov.
Autorka:
