Od začiatku som to tušila. Tušila som, že ju nepustím z hlavy, mysle, z rúk.
Poznáte ten pocit, keď začnete čítať a viete, že toto bude príbeh, ktorý vás rozloží? Mňa osobne rozložil na 1 000 kúskov a aj napriek tomu, že prešlo niekoľko dní, odkedy som ho prečítala, ešte stále to pociťujem rovnako. Stačí jediný pohľad na knihu a v mysli sa spätne ocitám v rančerskom mestečku v Colorade, cítim vôňu broskýň a nanovo prežívam Victoriin príbeh. Jeho chuť je trpká. A som si stopercentne istá, že nebude ľahostajný žiadnej citlivej knihomoľskej duši.
Victoria sa spočiatku javí ako mladé, neskúsené dievča, ktoré o živote nevie zhola nič a všetko, čo pozná a je jej dôverne známe, je azda len chod domácnosti, v ktorej sa cíti bezpečne a kde jej zaručene nič nehrozí. Nuda.
Aké krásne bolo jej zistenie, že jestvuje oveľa viac vecí, pre ktoré sa ráno oplatí zobúdzať. Vecí, ľudí, miest, pocitov a emócií. Pravdepodobne tu však len doteraz nebol nikto, kto by bol schopný ukázať jej aj tú krajšiu stránku ľudského bytia. Až kým sa jedného krásneho dňa sčista-jasna nezjaví Wilson Moon a neprevráti celý jej život hore nohami.
Tak veľmi intenzívne som s ňou prežívala každú jednu chvíľku, ktorú potajomky strávila s Wilom, každú myšlienku, ktorú mu venovala, hoci vedela, že stretávať sa s niekým, ako je on, nie je správne a v ich spoločnosti nikdy nebude. Mimochodom, rasizmus je to posledné, čo som očakávala, a predsa tu zohráva obrovskú úlohu.
Victoria rozpráva svoj príbeh, ktorý je ťažký, avšak plynie ľahučko ako rieka. A napriek jeho krutosti sa ľahko aj číta. Pôvodne som ho však čítať nechcela, vyhýbala sa mu, pretože som ho mylne zadefinovala ako mne nič nehovoriacu romantiku, ktorá mi akurát tak vezme môj drahocenný čas a oľutujem to niekde v polovici. Stačilo zopár stránok a bola som prekvapená a stopercentne vyvedená z omylu.
Po dočítaní mi napadla jediná veta: Bolo to dokonalé. Emócie mnou lomcovali od prvej strany až po poslednú, slzy tiekli potokom, bála som sa, tŕpla, tešila, pociťovala hnev, zatínala päste, dúfala, a tak veľmi som nechcela, aby sa to celé skončilo. Toto všetko mi bolo dopriate a o toto všetko by som prišla, ak by som sa nakoniec rozhodla tento ohromujúci debut nečítať. A to by bola veľká škoda.
Je to príbeh taký silný a krásny, až mám pocit, že sa mu nevyrovná nič, čo som doposiaľ čítala. Ak by sa autorka rozhodla pre iný koniec, ktorý môj celkový dojem trošku pokazil, len veľmi ťažko by ju prekonalo iné dielo. Aj tak si však dovolím tvrdiť, že je to jedna z najlepších kníh, aké mám možnosť vlastniť a ktoré zdobia moju knižnicu. Právom.
Plyniem ako rieka je drsný príbeh plný trpkosti, krutosti, smútku, žiaľu, nekonečnej beznádeje, ale aj viery, odhodlania, sebapoznania, odvahy a lásky. Lásky, ktorá nepozná hranice, má viacero podôb a prežije aj to najhoršie.
Knihu venovalo vydavateľstvo Lindeni.
Autorka (vrátane fotografie): Radka
