Majú to dnes mladí ľahké? Orientujú sa v tom, čo je ešte dobré a čo je už za hranicou? Aj o tom je debutový román slovenského autora Miroslava Harantu, s názvom Olívia.
Posledné roky štúdia mladej Slovenky Olívie sa nesú v znamení rodinných problémov, hľadania samej seba či túžby robiť si, čo sa jej zachce. Aký je jej vnútorný svet a ako sa to prejavuje v jej živote? Azda vám náladu knihy načrtne rozhovor s autorom.
V príbehu viac-menej chýbajú postavy, ktoré by boli schopné odovzdať Olívii tzv. životný kompas? Prečo si Olívia nenechá dohovoriť, poradiť?
Olívia, ako aj väčšina ľudí, nedokáže požiadať o pomoc, nedokáže ju vyhľadať. V podstate ani nevníma, že by ju potrebovala, pretože nechápe, že to v živote môže byť aj inak. Dôvod je jednoduchý! Nikto ju to nenaučil, nikto jej nedal možnosť žiť inak ako jej rodičia, známi... Každému človeku, aj Olívii, do života vstupujú ľudia a situácie, ktoré nám nielen „komplikujú“ život, ale sú tu aj preto, aby nám pomohli z rôznych situácií von. No pre rôzne strachy a presvedčenia ich nevidíme alebo nechceme vidieť, a potom máme pocit, že sa všetko rúca, a že sme na všetko sami.
Aj v anotácii knihy uvádzate, že Olívia má v podvedomí uložené rôzne strachy a životné „pravdy“, ktoré jej v živote len ubližujú. No nie je to tak, že tieto strachy a rady, do určitej „zdravej“ miery aj potrebujeme, aby sme neboli zneužití?
Veríme, že ich potrebujeme, že nás ochránia, no v skutočnosti nerobia nič iné, len nám vytvárajú obmedzenia a ďalšie strachy. Kvôli nim nie sme slobodní a nemôžeme sa rozhodnúť robiť to, čo nás baví, a v čom máme svoju vášeň. Keby sme teoreticky aj všetky odstránili, pud sebazáchovy a prirodzená ochrana samých seba sa nestratí, a tá je dostatočná, aby nás chránila pred ublížením a zneužitím. Rozdiel je v tom, že takto môžeme slobodne žiť svoj život a užívať si ho bez strachu, že sa nám niečo stane. A keby aj k niečomu prišlo, tak je jedno, či sme sa dopredu báli alebo nie, aj tak to nezmeníme. Čo je ešte dôležité spomenúť, ak sa niečoho bojíme a myslíme na to, ako napríklad strach zo zneužitia, tak si to privolávame. Strach nám spôsobuje, že konáme tak, aby sme sa ochránili pred tým, čoho sa bojíme, no v skutočnosti si tým správaním spôsobíme práve to, čoho sa bojíme.
Plánujete vydať ešte dve knihy. Stretne sa v nich čitateľ s Olíviou a ďalšími jej osudmi alebo budú z úplne iného prostredia, s inými postavami?
Prvá kniha začína krátkym príbehom o tom, ako Olívia stretne Patrika. Druhá bude o Patrikovi. O jeho pohľade na ich prvé stretnutie a na jeho život do momentu tohto stretnutia. Táto kniha bude z mužskej perspektívy, aby som zobrazil mužský vnútorný svet, a to, čo v ňom prebieha. Obe knihy sú písané tak, aby čitateľ začal vnímať, čo sa v nás odohráva na pozadí, a aký je rozdiel medzi mužom a ženou. V tretej sa opäť stretneme s Olíviou a Patrikom. Tentokrát to bude kombinácia oboch perspektív: mužskej aj ženskej, a pohľad na vzťahy. Strata vášne, objavovanie sa, hádky a každodenný život. V knihe budú prichádzať v rámci príbehu reálne riešenia rôznych životných situácii, ako s tým pracovať, ako sa zbavovať strachov, presvedčení…. Ako komunikovať, ako sa priblížiť k partnerovi, ako začať zažívať spojenie s partnerom, vibrácie.
Autorka: Jana Golianová
Fotografia: archív Miroslava Harantu
