August Strindberg sa rozhodol zo Štokholmu odsťahovať do malej dedinky kdesi na západnom pobreží. Túži po pokojnom obyčajnom živote a po mieste, kde by mohol začať odznovu. Pokojný kraj, ktorý si vybral za domov, sa však mení na nebezpečné miesto. Pretože v deň, keď prichádza, sa stratí Agnes Erikssonová. A zdá sa, že toto je len začiatok znepokojivých udalostí...
Kristina Ohlssonová štylizovala svoju detektívku trošku odlišne. Nezačala hneď s náročným a rýchlym vyšetrovaním, kde detektívom stačí skutočne krátky čas na to, aby zistili, čo sa stalo. Nie, v tomto prípade majú všetci čas a viac ako o pátranie ide o sondu do miestnej spoločnosti. Pretože tieto udalosti, záhadné a znepokojujúce, ovplyvňujú mnohých a práve o tom je táto kniha.
„Musíme se mít dobře. Musíme být šťastní. Přitom nás obklopuje tma.“ (s. 91)
Všetko začína navodením tej správnej atmosféry. Pochmúrne pobrežie, kde večne fúka a momentálne často prší a vo vzduchu sa vznáša akási podivuhodná temnota. V podstate pomerne znepokojivý úvod, ktorý má čitateľa pripraviť na to, že táto kniha nebude veľmi pozitívna. Obdobne bezútešným pohľadom zvyknú privítať skôr gotické romány, ale aj v prípade tohto trileru sa výborne hodí. Pretože vďaka tomu je uveriteľnejšie, že zmiznutie Agnes tak negatívne pôsobí na toľko ľudí.
Viac ako o opis pátrania ide o predstavenie komunity. Jednotlivci, ktorých sa zmiznutie bezprostredne týka, teda Agnesin manžel a syn, ale aj blízki priatelia. V neposlednom rade dostáva veľký priestor aj August Strindberg, ktorého sa však udalosti týkajú akoby len mimochodom, no a potom je predstavovaná aj Maria Martinssonová, hlavná vyšetrovateľka prípadu.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide len o náhodné osoby, ktoré veľa nespája, ale zdanie môže klamať. V skutočnosti ich zmiznutie Agnes všetkých ovplyvňuje, narušuje ich dovtedy pokojný život. Navyše sa začína ukazovať, že mnohí z nich všeličo skrývajú.
Istou nevýhodou knihy je práve toto zameranie sa na postavy. Čitateľ ich všetky spozná skutočne do hĺbky, porozumie ich motivácii a precíti ich tragédie. Drží im palce alebo odsudzuje ich správanie. A z hľadiska tejto psychologizácie ide o výživné čítanie. Strhujúce a fascinujúce. Lenže dostáva príliš veľký priestor a to často na úkor samotnej zápletky. Tá je detektívne ladená, ale väčšinu času akoby sa ňou nikto nezaoberal. Áno, všelikoho ovplyvňovala, ale jej vystavaniu a následnému rozvíjaniu Ohlsson venovala možno až príliš málo času.
Tí pozornejší pravdepodobne už na začiatku uhádnu, čo sa asi Agnes stalo. Neskoršie odhalenia preto budú vnímať len ako potvrdenie svojich teórií, ale nie ako prekvapenia, ktorými mali byť. Samotné vyvrcholenie tejto časti príbehu bude takisto pôsobiť o dosť menej veľkolepo, ako autorka najskôr zamýšľala. Čo ale neznamená, že by išlo o zlú knihu, to ani v najmenšom. Dokáže na čitateľa veľmi silno zapôsobiť – avšak nie preto, že by to bola výborná detektívka.
Kniha Bouře ponúka vskutku zaujímavý zážitok. V prvom rade je to však vynikajúci psychologický román (s výraznými trilerovými prvkami), ktorý umožňuje nahliadnutie doslova až na dno duše rôznorodým postavám. Zážitok ešte umocňuje hutná a väčšinou pochmúrna (občas aj záhadná) atmosféra. Detektívna zápletka je však spracovaná skôr okrajovo a mimochodom, takže čitatelia túžiaci po kvalitnej kriminálke ostanú sklamaní. Tí, čo preferujú psychologizáciu, si však určite prídu na svoje.
Knihu venovalo vydavateľstvo Kniha Zlín.
Autorka (vrátane fotografie): Lili
