
Larssonove Milénium zďaleka nie je len detektívkou. Prelína sa v ňom viacero žánrov ako politický thriller, špionážny román, či úvahy o rasizme a zločine. Práve s rasizmom a inými antidemokratickými prejavmi mal Larsson veľmi bohaté skúsenosti. Je jedným zo zakladateľov súkromnej nadácie zaoberajúcej sa ochranou demokracie a slobody prejavu pred rasistickými, antisemitskými či ultrapravicovými tendenciami v spoločnosti.
Trilógiu Milénium začal Larsson písať v roku 2001 v rámci oddychu od práce. Inšpiráciou pre vytvorenie hlavnej postavy Lisbeth Sendlerovej bola Pipi Dlhá pančucha. Larsson si kládol otázku, ako asi by Pipi dnes vyzerala. Ako by ju spoločnosť nazývala? Sociopatka? Hyperaktívne dieťa s poruchou sústredenia? V autorových očiach by vyzerala ako Lisbeth Sendlerová - dvadsaťpäťročná outsiderka, samotárka bez akýchkoľvek sociálnych interakcií. Nesúrodú postavu Lisbeth vyvažuje naopak druhá hlavná postava, žurnalista Mikael Blomkvist.
Tesne pred smrťou napísal autor časť štvrtého dielu. No kvôli sporom medzi Larssonovou družkou a jeho rodinou sa vydanie komplikuje.