Ak niečo môžeme dnešným deťom závidieť, sú to knihy. Tie už dávno nie sú len o textoch a ilustráciách, knihy pre najmenších vynikajú kreatívnym spracovaním. Môžu byť priestorové, obsahovať posuvné prvky alebo výrezy v stranách. Myslím, že môj dvojročný syn si knihy obľúbil aj práve vďaka týmto vychytávkam. Stránky sú hravé, prepojené a on sa ľahko dozvie o veciach, ktoré neviem tak pôsobivo vysvetliť.
Nápadité spracovanie, pevné strany, vyrezané strany predstavujúce strom, mravenisko alebo úľ, málo textu a celostránkové ilustrácie. Taká je séria Čo sa deje… (na strome, v mravenisku, vo včeľom úli), ktorú Albatros Media vydáva v slovenčine i v češtine. Stojí za ňou Petra Bartíková a dvaja rôzni ilustrátori.
Čo sa deje v mravenisku je knižka, ktorá pripomína mravenisko. Prvých päť strán je vyrezaných tak, že sa postupne ukazuje väčšia a väčšia časť z mraveniska. Skutočne pripomína mravenisko a jeho chodbičky, jednotlivé časti i obyvateľov s ich dôležitými úlohami. Aj v samotnom mravenisku sú drobné výrezy, ktoré dovoľujú nahliadnuť na ďalšiu stranu. Na konci knihy sú ďalšie štyri štvorcové strany, ktoré mravenisko viac priblížia najmä predškolským čitateľom. Ale syn si obľúbil prvú dvojstranu, kde sa stavia mravenisko. Najmä na záhrade, kde sám môže pozbierať vetvičky, lístky, konáriky a postaviť z nich malé mravenisko.
Knižka má veľmi pevné strany a väzbu, vydrží aj menej šetrné zaobchádzanie. Vydavateľ uvádza, že kniha je vhodná od troch rokov, ale nebála by som sa ukázať ju ani mladším zvedavcom. Texty v mravenisku sú jednoduché a krátke, slúžia skôr ako pomôcka pre rodičov. Ilustrácie ale hovoria samé za seba. Pre mňa bolo jednoduchšie rozprávať synovi čo mravce robia a nezaťažovať ho faktami. Ale o rok, dva či tri roky budeme knižku čítať opäť inak.
U syna som si navyše všimla, že ho bavilo v knižke listovať aj bez mojej pozornosti, najmä tých prvých päť strán. Výrezy sú obľúbené, pretože deti knihu objavujú aj hmatom a môžu po nich chodiť prstami.
V podobnom duchu, ako je knižka Čo sa deje v mravenisku, sa nesie aj Čo sa deje vo včeľom úli. Za oboma stojí Petra Bartíková, ale majú rozdielnych ilustrátorov, čo je veľmi viditeľné. Mravenisko ma potešilo, pretože ilustrácie sú detské, no zároveň celkom realistické. Mravce sa síce usmievajú, ale nosia listy a celkovo sa správajú tak, ako by som si ich predstavovala. Aj stavba mraveniska je veľmi dobre nakreslená. Vo včeľom úli narazíte na zákusky, fľašky s mliekom i malé včeličky v kočíku. Mravce takej personifikácii našťastie nepodľahli a o to viac si nás získali, so synom ju čítame oveľa častejšie.
Knižka je príjemná aj po farebnej stránke, drží sa v žltohnedých odtieňoch bez výraznejších prvkov. Čo sa deje v mravenisku je knižka, ktorú nosíme aj na záhradu a môžeme porovnávať pri pozorovaní živých mravcov. A keď niekedy narazíme v lese na obrovské mravenisko, budem môcť synovi lepšie vysvetliť a ukázať, čo sa skrýva pod tou kopou, ktorá pôvodne lákala k zdolaniu.
S takmer dvojročným synom máme hravo spracované knižné leporelá veľmi v obľube a zatiaľ si vystačíme bez textu. Včeličky ho aktuálne bavia najmä preto, lebo robia “bzzz”, než že by ho zaujímalo rozdelenie úloh. Je to ale kniha, ktorá poslúži zopár rokov a inak ju budete čítať s dvojročným a inak so štvorročným dieťaťom.
Čo sa deje vo včeľom úli je určená pre predškolákov, ale vďaka odolnej väzbe a ilustráciám padne vhod aj batoľatám. Vyrezané stránky majú minimum textu, iba na pomenovanie základných faktov. Ako to vo včeľom úli funguje budete vedieť jednoducho porozprávať len vďaka obrázkom. Na konci je ešte pár štvorcových strán pre staršie zvedavé deti. Tam sa dozvedia, kto je včelár, ako včely bývajú a rozprávajú sa, kto ich ohrozuje i prečo sú užitočné. Veľmi sa nám páčia aj výrezy vo forme plástov, ktoré dávajú nahliadnuť na ďalšie stránky.
Ak ako rodičia dbáte na realistické zobrazenie, zrejme vás sklame, že vo včeľom úli sa malé včeličky vozia v kočíkoch, pijú z fľašky alebo kráľovnej nosia cupcakes. Je to podľa mňa zbytočné, pretože celkové farebné prevedie je príjemné a ilustrácie, až na tie veľké personifikácie, sú krásne. Podobná knižka Čo sa deje v mravenisku je v tomto smere spracovaná oveľa lepšie a so synom sme si ju i viac obľúbili.
Trochu nevýhodná je aj menšia stabilita, ak chcete mať knihu postavenú. Veľa rodičov robí knižnicu pre deti tak, aby bola vidieť obálka. Čo sa deje vo včeľom úli má ale prvých päť strán vyrezaných tak, že v spodnej časti stojí iba na pár centimetroch, ktoré predstavujú kmeň stromu. Úľ je zavesený na strome a tak sa knižka rozširuje od vrchu smerom dolu. No dolu nemá na čom stáť a tak sa s ňou synovi horšie manipulovalo.
Ak by vaše deti včely zaujali, no už z knižných leporel vyrástli, odporúčam aj ďalšie výborné knižky o včelách. Lumír včelaří od Anety Františky Holasovej alebo Včely od Piotra Sochu.
Autorka (vrátane fotografií):
