Meandre Lúžňanky
Absolútne nenáročná oddychovka. Zájdete len pár desiatok metrov za obec Liptovská Lúžna (ak prichádzate v smere od Liptovskej Osady) a môžete si vychutnať krásnu zeleň navôkol meandrov potoka Lúžňanka. Príroda je tu očarujúca, lebo človek má pocit ako na konci sveta a zároveň v jeho strede, keďže z úplne každej strany ste obkolesení horami – Nízkymi Tatrami a Veľkou Fatrou.
Ak by vás slnenie príliš nebavilo, hodinu a pol peši od meandrov sa nachádza obec Magurka, zastrčená na úpätí Zámostskej hole. Je v nej len pár domov, pravdepodobne viac chalupárov ako stálych obyvateľov, ale aj rovnomenná chata Magurka, kde si môžete dať obed, večeru či prenocovať. Je to zaujímavá lokalita s malinkým cintorínom a kostolíkom, a skvelým prístupom na hrebeň Nízkych Tatier pre peších turistov. Môžete si vybrať až z troch turistických trás vedúcich na hlavný hrebeň.
Vodopády
V prípade vodopádov je výber naozaj bohatý – Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Poľana,... Mnohé pohoria ponúkajú nižšie či vyššie vodopády, kaskády s rôznym prietokom. Najbohatšie bývajú na jar, ale najviac osviežia práve v lete.
Z menej obliehaných vodopádov mám otestovaný Vajskovský vodopád v Nízkych Tatrách – nachádza sa vo Vajskovskej doline na juh od Poľany (áno, Poľana je nielen na Poľane, ale aj v Nízkych Tatrách a ešte v Bukovských vrchoch). Nech vyrazíte odkiaľkoľvek (Črmné, Srdiečko), zaberie vám to 3 hodiny chôdze a v sezóne sa od Pálenice budete pravdepodobne brodiť pomedzi takmer dvojmetrové lopúchy.
Slniť sa môžete aj pri Vodopáde pod Orlovou, ku ktorému vedie turistický chodník z obce Pohorelá. Vodopád sa síce ukrýva v lese, ale na kameňoch pri Kopanickom potoku je to príjemne vyhriate a slnečné. Peši sa k tomuto vodopádu, ktorý môžete vidieť aj na obrázku, dostanete za hodinu a pol.
Počítala som len časy strávené cestou tam. Nezahrnula som odpočinok a cestu naspäť.
Slovenský raj
Vodný svet sám o sebe. Rokliny vám poskytnú príjemný tieň a voda v nich chladivé osvieženie. Musíte sa pripraviť na rebríky, stúpačky – nič pre bojazlivých. Najnavštevovanejšie lokality sú Suchá Belá a Prielom Hornádu, takže pokiaľ máte dostatok síl, odporúčame vydať sa ďalej a preskúmať radšej Veľký Sokol, Piecky či Sokoliu dolinu. Budete rovnako, ak nie viac uchvátení a osviežení.
V lete roku 2015 som prešla takmer všetky rokliny Slovenského raja a práve v tých odľahlejších sa dala vychutnať aj totálna samota. Jeden by neveril, veď ste videli fotografie preplnenej Suchej Belej. V tom istom čase, len o pár kilometrov ďalej, ani nohy. A do Suchej Belej a Prielomu Hornádu si privstaňte. Tuším, že ešte o siedmej zívali takmer turistickou prázdnotou. A nezabudnite, rokliny sú jednosmerné a prechádzajú sa len zdola nahor.
TIP: Ak máte kajak, kanoe, nafukovací čln – Hornád môžete aj splaviť. A adrenalín si môžete zvýšiť na ferrate HZS Kyseľ.
Autorka článku a fotografií: Jana Golianová
