V Sprievodcovi lesom sa opäť bližšie zoznámite s listnatými i ihličnatými stromami, nazriete aj do líščích nôr. Vďaka časti Ako prežiť v prírode si zlepšíte svoje orientačné schopnosti; zistíte, ako sa oplatí správať, aby ste mohli pozorovať zvieratá; či ako sa prirodzene chrániť pred komármi, kliešťami alebo lesnými mravcami. Vedomosti a skúsenosti nemeckého autora Petra Wohllebena ocenia všetci milovníci prírody a turistiky. Začítajte sa hneď teraz do ukážky z tejto knihy.
Na potulkách lesom
Poznáte túto situáciu? Idete s deťmi po lese a zrazu začnú byť hlučné. Hrajú sa na chytačku, nájdu malé zvieratko a nahlas sa pýšia svojím objavom, alebo jednoducho len tak kričia, pretože sa tešia. Dospelí ich okamžite napomenú: „Psst, buďte tichšie!“
Prečo to vlastne robia? Skutočne ruší hluk jelene a srny? Divé zvieratá majú v podstate ticho rady, no nie preto, že by boli citlivé na hluk. Keď medzi vrcholkami stromov burácajú hromy alebo padá silný lejak, nemôžu počuť nijaké iné zvuky. Ani blížiace sa vlky a rysy, a práve to pre ne môže byť životu nebezpečné. Obľubujú bezvetrie a sucho, pretože za takého počasia aj z diaľky počuť, keď niekto stúpi na konárik.
Hluk, ktorý robia ľudia, zvieratám neprekáža, pretože sa nerozlieha po celom lese, počuť ho iba z jedného smeru. Okrem toho, veľké cicavce vedia, že sa ich najväčší nepriateľ nevydal na lúpežnú výpravu – pretože my, ľudia, sme aj to. Lovci. Kde-tu sa v prírode objaví vlk a rys, avšak početnejšie zastúpenie tu majú ľudskí kolegovia v zelenom šate. Nemožno sa teda čudovať, že divé zvieratá sa boja najmä ľudského nepriateľa. Keď si na vychádzke lesom veselo vyspevujeme alebo sa nahlas rozprávame, živým tvorom vysielame signál, že nie sme na love. To platí dokonca aj pre extrémne plachú mačku divú. Tiež na ňu poľovali, pretože si mysleli, že trhá srnce. Srnce? Mačka divá síce nie je príbuzná s mačkou domácou, ale veľmi sa na ňu podobá. Vedeli by ste si predstaviť, že domáca cica zožerie jazvečíka? Na to má príliš krátke zuby, nedokáže natoľko otvoriť papuľu, aby v nej udržala také veľké zviera. Napriek tomu si poľovníci už stáročia rozprávajú, že ľudia nemilosrdne prenasledovali tohto tigrovaného dravca. Nečudo, že je dnes veľmi plachý.
Ani iné druhy živočíchov nevnímajú ľudí, čo robia v lese hluk, ako nebezpečenstvo. Raz v januári som viedol skupinu návštevníkov cez zasnežený starý bukový les vo svojom revíri. Chceli vidieť lesný cintorín, miesto posled-ného odpočinku v našom lese. Strávili sme tam hodinu a cestou na parkovisko mi napadlo, že som si pod stromom zabudol batoh. Praktikant, ktorý ma sprevádzal, sa ponúkol, že sa poň vráti. Keď sa konečne po pätnástich minútach objavil, bol úplne vydesený. Videl divú mačku, ako ticho prechádza cez cestu. Zviera zrejme vyčkávalo, kým dobre naladená a utáraná skupinka ľudí opäť opustí starý les. Niečo podobné som na tom istom parkovisku zažil raz za horúceho júlového dňa asi pred rokom. Opieral som sa o terénne auto a rozprával sa pritom s kolegom, keď som zrazu päťdesiat metrov od nás uvidel divú mačku. Pokojne prechádzala z jednej časti lesa do druhej. Neďaleká cesta ju vôbec nerušila, čo iba potvrdilo, že zvieratá sa vyplašia skôr vtedy, keď sa k nim cez krovie potichu zakrádajú ľudia. Záver je teda nasledovný: hluk v lese nikoho neruší, a detský krik už vôbec nie. Teda, musím sa poopraviť – neruší divé zvieratá, hádam iba niektorých dospelých.
Objednať knihu Sprievodca lesom v zľave 25 %, za skvelú cenu 9,68 €.
