Náš vesmír je len jedným z mnohých vesmírov,
ktoré vznikli spontánne z ničoho a každý
s originálnymi zákonmi a zákonitosťami.
ktoré vznikli spontánne z ničoho a každý
s originálnymi zákonmi a zákonitosťami.
Autori v knihe Veľký plán prichádzajú s tvrdením, že Teória všetkého (angl. Unified field theory), ktorú koncipovali fyzici vrátane Einsteina v 20. storočia, je nereálna. Jej hlavným problém je, že stavala na existencii len jedného vesmíru, dané poznatky platia len pre „náš“ vesmír a teda ju nemožno nazývať Teóriou všetkého. Objasňuje len časť podstaty, nie podstatu ako takú.
Vedecké uvažovanie malo vždy tendenciu reflektovať dané obdobie. Jedným z vysvetlení je, že ľudia čerpajú otázky alebo myšlienky z vlastného sociálneho alebo intelektuálneho prostredia. Až keď takýto podnet nájdu, rozhodnú sa hľadať patričný dôkaz. Takýmto príkladom je napríklad science fiction. Nastoľuje otázky, ktorých sa niekto chytí. Je prvým podnetom či inšpiráciou pre vedcov. Fyzici sa toho chytia, spravia výpočty a zaobstarajú dôkaz.Dnes v pluralistickom období sa zdá, že si už s jednou teóriou nevystačíme, ako naznačoval Albert Einstein. Potrebujeme množstvo teórií a to z jednoduchého dôvodu. Čoraz častejšie sa stretávame s pojmom „multiverse“ (odvodené z angl. universe čo znamená vesmír, uni = jeden, multi = množstvo). V prostredí, v ktorom existujú čierne diery, temná hmota a energia, teória kvantovej gravitácie tzv. M-teória, alternatívne minulosti a budúcnosti, nemôžeme dlhšie predpokladať, že existuje len jeden vesmír či jedna skupina vesmírov. A to všetko s jedinou skupinou zákonov, ktoré sa dajú aplikovať na všetko počínajúc atómami a končiac astronomickými zákonitosťami.
Neznamená to ale zákonite ani, že každá časť multivesmíru je úplne odlišná. Jednou skupinou zákonov sa môže riadiť jedna galaxia alebo jeden vesmír ale nemusí zákonite druhý. Taktiež zákony, o ktorých pravde sme na 100% presvedčení (napr. rýchlosť svetla), nemusia zákonite platiť úplne všade. V inom vesmíre sa môže svetlo pohybovať úplne inou rýchlosťou.
Kniha Veľký plán mapuje históriu astronómie ako vedy. Začína starým Gréckom a končí súčasnosťou. Hlavnú časť knihy tvorí teória kvantovej mechaniky a teória relativity, ktoré sa dokopy snažia objasniť zákonitosti a fungovanie vesmíru a zodpovedať tak hlavné existenčné otázky. Stephen Hawking je "Einsteinom" našej doby a každá jeho kniha sa stáva zaručeným trhákom hlavne kvôli jeho schopnosti predniesť a vysvetliť normálne nepochopiteľné veci ľudským jazykom.
