Vivienne Westwood je dobre známa ako rebelka módneho priemyslu, matka punku, revolucionárka a večná aktivistka za lepší svet. Ešte aj na na záverečnej ceremónii londýnskej paralympiády v roku 2012 odmietla vystúpiť ako distingvovaná dáma v rokoch a na pódiu sa objavila ako bláznivý aktivista propagujúci ekologickú revolúciu! Hľadiac na jej knižnú biografiu mi teda bolo záhadou, prečo sa nechala na obálku vyfotiť tak... tak normálne!? Skromne, so zádumčivým pohľadom a rukami pokojne položenými na kolenách. Je to vôbec Vivienne? Alebo je to len neustála marketingová hra o pozornosť? Veď Vivienne v bizarnom oblečení, roztrhaných veciach či v tričku s potlačou mužských genitálií už nikoho neprekvapí. Ale Vivienne štylizovaná do úlohy tichej dámy? Tak to tu ešte nebolo, to zaujme, to prinesie zisk! Hm... ale čo ak je toto naozaj jedna z tvárí slávnej módnej návrhárky? Poďme zistiť pravdu.
Životopis začína kapitolou písanou z pohľadu samotného autora Iana Kellyho, ktorý v zákulisí sleduje prípravu módnej prehliadky a akoby medzi rečou vedie s Vivienne debatu o živote. Ian tak zohráva úlohu dobre ukrytého moderátora a šikovne navádza Vivienne od témy k téme, no necháva jej dostatok voľného priestoru na plné vyjadrenie sa. Biografia tak pôsobí dojmom, akoby Vivienne viedla dialóg priamo s čitateľom. Viviennin štýl vyjadrovania sa je svojský, na otázky reaguje priamo a bez okolkov a vo svojich odpovediach je niekedy až dojemne úprimná. Aj keď máme dočinenia s viac ako štyristostranovou knihou nabitou informáciami, ide o veľmi rýchle a dynamické čítanie poprepletané množstvom fotografií.
Vivienne začína svoje rozprávanie spomienkami na detstvo, ktoré sa datuje do obdobia konca druhej svetovej vojny. Sama sa považuje za dieťa chudobnej, no o to kreatívnejšej doby, kedy si deti museli hračky samy vyrobiť a dievčatám, ktoré túžili mať pekné šaty, neostávalo nič iné, ako si ich ušiť. Človek by predpokladal, že niekde tam sa zrodila Viviennina vášen pre módne návrhárstvo, no jej cesta týmto smerom nebola taká priamočiara. Ale o tom vám už Vivienne podrobne porozpráva sama.
„Oblečením se vyjadřujeme. Vypovídá o našem těle, projevuje osobnost a také sděluje naše názory.“
Keďže Vivienne Westwood vo svojich sedemdesiatich rokoch už má na čo spomínať, čitateľovi poskytne veľmi originálny prierez európskou históriou 50-tych až 90-tych rokov. Otvorene rozpráva o svojom osobnom, profesnom aj intímnom živote. Veľmi pozoruhodný je jej názor na ľstivý konkurenčný boj, výchovu mladých ľudí, manželskú vernosť či fyzickú krásu a sebadôveru. Vtipné sú hlavne pasáže o zrode punku, kedy si Vivienne zaspomínala na mladíkov, ktorí si na prejav rebelstva ako módny výstrelok nacapili na hlavu toast s džemom!
V celom životopise nájdeme množstvo zaujímavých referencií na hudobný a filmový priemysel, spisovateľov či vtedajší politický režim. Veľmi ma prekvapila veľká Viviennina sčítanosť a jej nesmierny dôraz na hodnotu literatúry:
„Vedla jsem mnoho životů. Byly skvělé. Nejvíc ze všeho jsem ale žila čtením. Čtení je bohatší, než můj vlastní život.“
Z Vivienniných viet sála túžba po zmene spoločenského režimu. Vivienne je rebelka, ktorá má gule a nebojí sa svojimi kontroverznými modelmi či verejným vystupovaním šokovať celý svet. No z jej rozprávania je cítiť nefalšovanú skomnosť a veľkú pokoru k životu. Pre mňa ostane Vivienne navždy tou bizarnou punkerkou s utopistickými víziami o fungovaní sveta. No teraz už viem, že táto pozoruhodná žena má viac tvárí a jednou z nich je aj tvár z fotografie jej životopisu. Je to vetrom ošľahaná a samotárska ikona módneho priemyslu, ktorá má svetu čo povedať.
Autorka (vrátane fotografie):
