Pred pár rokmi, keď som okrem kníh občas zapla aj televíziu, som mala v obľube televíznu stanicu ID. Bola tam epizóda zo seriálu nezvestných detí, kde pri stanovačke zmizlo dvoj- alebo trojročné dieťa. Na stanovačke boli s dieťaťom rodičia, čiže mama a otec, a chlapcov pradedko. Hneď v úvode ako som si prečítala prvé riadky, mi v mysli vyskočil tento príbeh. Aj som prípad nezvestného chlapčeka googlila, no absolútne nič mi nenašlo, tak som dosť sklamaná, že vám neviem objasniť, o ktorý príbeh ide. Mám ho však v čerstvej pamäti a príbeh nezvestného chlapca v Amerike bol neobjasnený, aj ním zostal, aspoň čo si pamätám z posledných informácií. Neviem, či sa Robert Bryndza inšpiroval týmto alebo iným príbehom, prípadne sa zobudil z večera do rána a napadlo mu napísať niečo takéto. Ja som veľmi rada, že Robert napísal knihu Diablova cesta a že zvolil hlavnú zápletku a vyšetrovanie prípadu, ktoré zvolil. A to z jednoduchého dôvodu: nielen ja ako obyčajný divák televízneho programu, ale aj zainteresovaní ľudia, príbuzní a známi nezvestných osôb majú nádej, že aj roky odložený či nevyriešený prípad sa môže objasniť.
Stačí na to Kate Marshallová…
.jpg)
Po mojom dlhom úvode sa pozrime na zúbok samotnému príbehu, ktorý sa ukrýva v knihe Diablova cesta. Robert Bryndza prišiel už so štvrtým pokračovaním série o súkromnej detektívke, bývalej policajtke, Kate Marshallovej. Ja som počúvala audioknihu Kanibal z Nine Elmes (v slovenskom preklade ako Deväť brestov), prvá kniha s hlavnou hrdinkou Kate, a to bolo vlastne moje prvé stretnutie s autorovou tvorbou. Bola som nadšená a verila som, že rovnako tak budem spokojná aj s touto knihou. Síce Bryndza píše knižné série, myslím si, že nie je nevyhnutné čítať všetky knihy chronologicky. Napríklad ja som čítala prvý a štvrtý diel. Sú tam, samozrejme, spojitosti z osobného života Kate aj jej asistenta v súkromnej detektívnej agentúre Tristana alebo sú útržkovito spomenuté prípady z predošlých kníh, ale určite nebudete zo stručných informácií dezorientovaní a hovoriť si „koľká bije?“.
Autor originálne spojil zmiznutie chlapca a jeho prípad s tým, ako sa dostal ku Kate. Žije totiž na pobreží, každé ráno plávala v oceáne a rovnako tomu bolo aj v úvode knihy, pričom sa v dôsledku nešťastnej súhry náhod ocitla v nemocnici. Práve tam sa stretla so starou mamou nezvestného chlapca Jean.
Veľmi sa mi páči ako Bryndza vyskladá rôzne charaktery a pohnuté osudy postáv. Nikto nie je dokonalý, každý si prežil to svoje. Jean, rovnako ako Kate, nie je výnimka, a teda bola riadne životom skúšaná žena. Od mala žila v detskom domove a našla si priateľa pijana a násilníka, mala dcéru, ktorú vychovala ako slobodná matka. Väčšinu svojho života nebola ukážkovým rodičom, no chcela to vynahradiť najmä starostlivosťou o vnuka. Po tom, čo sa po chlapčekovi zľahla zem, jej dcéra Jean stratu syna nezvládla, podľahla drogám a neskôr spáchala samovraždu, takže Jean si naozaj vytrpela svoje.
Bryndza sa číta perfektne. Krátke kapitoly spolu s napätím z vyšetrovania a ponurou atmosférou, ktorú dokáže autor opísať, vám navodí zimomriavky počas čítania a nedovolí, aby ste knihu pustili z rúk. Ja som ju popri povinnostiach prečítala za dva dni a po celý čas som mala stiahnutý žalúdok, či Kate príde záhade na koreň.
Bolo až k neuvereniu, k akým pochybeniam došlo počas vyšetrovania zo strany polície a žasla som, aké spojitosti a dôkazy našla Kate s Tristanom. Sú skvelý tím a ich náhodné objavy gradovali počas celého deja. Napríklad neobjasnenú vraždu, ktorá bola s príbehom zmiznutého dieťaťa spätá, a pritom si ju nikto s nezvestným chlapcom nespojil.
Ja nemôžem inak, ako dať knihe plné hodnotenie, pretože Kate s Tristanom mi boli sympatickí od začiatku, rovnako ako autorove opisy, ktoré navodili tú správnu „trilerovú“ atmosféru, jednotlivé prepojenia a dôkazy postupne zapadajúce do seba ako dieliky skladačky… proste, ako celok sú Bryndzove knihy úžasné. Nedám na ne dopustiť a už teraz netrpezlivo vyčkávam, s čím novým, ďalším autor príde.
Knihu venovalo vydavateľstvo Cosmopolis.
Autorka (vrátane fotografie): Valéria
