Keď pred pár rokmi vyšla prvá kniha nemeckého lesníka Wohllebena Tajný život stromov, popularita prírodovedných kníh určených neodbornej verejnosti sa radikálne zvýšila. Wohlleben nastavil latku kvality v tomto žánri veľmi vysoko. Namiešal ten správny podiel odborných poznatkov, osobných skúseností, zaujímavostí a bonmotov a získal si srdcia miliónov čitateľov po celom svete. Nájsť podobne pútavé tituly nie je jednoduché. Nie každý vedec či odborník má aj rozprávačské vlohy. Som preto rada, že vydavateľstvo Knihy Kazda vyberá zo žánru kníh o prírode to najlepšie z najlepšieho. Ich cit pre knihu sa potvrdil aj pri titule Propletený život. S hrejivým pocitom na srdci konštatujem, že rovnako, ako ma pred časom očarili diela Petra Wohllebena, na mňa zapôsobila aj kniha britského biológa Merlina Sheldrakeho.
Jednou vetou sa dá povedať, že Propletený život je kniha o hubách a ľuďoch. Na viac ako 200 stranách sa zoznámime s rôznymi druhmi húb, lišajníkov aj mycelárnych organizmov. No čo je na tejto knihe fascinujúce nie sú huby samotné (veda o nich vie až tragicky málo) – úchvatné je dozvedať sa o tom, ako huby vplývajú na okolitý svet, ktorého súčasťou sme aj my - ľudia.
Ak by som mala odporučiť len jednu kapitolu tohto diela, bola by to stať č. 4 – Myceliální mysl. Ako už názov naznačuje, v tejto časti autor pojednáva o otázkach, či huba má alebo nemá mozog. Ak ho má, ponúka sa ďalšia otázka – a kde je? A ak ho nemá, logicky sa musíme pýtať, ako je možné, že parazitická huba dokáže prinútiť mravca, aby spáchal samovraždu a tým dal možnosť hube na rozmnožovanie! Ale pozor, tu ešte nekončíme. Huba s prezývkou „zombie“, ktorá napáda telá mravcov, dokáže svoju obeť ovládnuť spôsobom, z ktorého naskakuje husia koža. Huba Ophiocordyceps infikuje mravca tak, že v jeho tele vytvorí nový orgán. Dokáže sa ovinúť okolo jeho svalových vláken od hlavy až ku končatinám a doslova si s milým mravcom robí, čo chce. Je to naozaj hrozivá predstava. No ešte desivejší je fakt, že niektorí ľudia sa takýmito mravcami stávajú dobrovoľne. Spomenutá huba Ophiocordyceps totiž produkuje alkaloidy, z ktorých vyrábame LSD. Kapitola Myceliální mozog je naozaj fascinujúca a tému LSD a jeho účinok na človeka ukazuje v úplne novom svetle.
„Schopnost podhoubí koordinovat svou činnost nám nejde na rozum, protože houby nedisponují žádným řídícím centrem. Kdybychom si uřízli hlavu nebo zastavili srdce, je po nás. Myceliální síť ovšem hlavu ani srdce nemá. Houby jsou stejně jako rostliny decentralizovanými organismy. Neexistuje žádný velín, hlavní město ani sídlo vlády. Řízení je rozptýlené: Myceliální koordinace se odehrává zároveň všude i nikde.“
No ani ostatné časti knihy neozaostávajú a ponúkajú pestrú paletu úžasných informácií. V kapitole Živoucí labyrinty sa napríklad dozvieme, ako nám huby pomáhajú vo vyhľadávaní únikových ciest. Vedci z laboratória nekonvenčných výpočtových metód využili huby pre hľadanie najrýchlejších únikových ciest z komplikovaných labyrintov. Myceliálne huby žijú v podzemnom bludisku celý život a preto sú jedným z najpovolanejších žijúcich organizmov na riešenie tejto problematiky. Je zvláštne uvedomiť si, že logicky ťažké problémy dokáže vyriešiť organizmus bez centrálneho mozgu.
V ďalších kapitolách si môžeme porovnať tlakovú silu lišajníkov so silou ľudskej paže (čo myslíte, kto by vyhral v pretláčaní?). A v Radikální mykologii nám autor ukáže, že keď si huba zmyslí, že pôjde z bodu A do bodu B, skoro nič ju nedokáže zastaviť.
Propletený život je skvelá kniha písaná pútavým štýlom. Zaujme každého, kto sa čo i len trocha zaujíma o svet okolo seba. Je zvláštne si na konci odbornej knihy venovanej hubám uvedomiť, koľko toho nevieme o živote na našej planéte. Skúmame vesmír, vysielame sondy na Mars, no o živote pod svojimi nohami nevieme skoro nič. Dúfam, že práca zanietených odborníkov, akým je Sheldrake, privedie pozornosť ľudí opäť na Zem.
Knihu venovalo vydavateľstvo Knihy Kazda.
Autorka (vrátane fotografie):
