KNIHA ROKA 2020 sa na KNIHCENTRUM.sk nesie v ocenení najlepších kníh roka podľa gusta knižných blogeriek. Veríme, že tu nájdete skvelé tipy na čítanie, ktorým ste možno doteraz odolávali, ale po tomto článku možno spestria aj vašu knižnicu.
Petra bloguje na www.kniznytip.blogspot.sk
„Kto by nechcel rok 2020 hodiť konečne za hlavu a niekam cestovať? Listovanie encyklopédiou Planéty mi umožnilo ten najexotickejší výlet všetkých čias – doslova ma vystrelilo do vesmíru. Imaginárnu prechádzku po Venuši, Uráne či Saturne som si užila do takej miery, že knihu radím medzi to najlepšie, čo som v tomto roku čítala. V knihe je každej z veľkých planét venovaný dostatočný priestor a je vysvetlený nielen pravdepodobný spôsob ich vzniku, no prostredníctvom fotografií a topografických snímok sa vzdialených telies na oblohe môžeme doslova dotknúť, či sa po nich previezť v marťanskom roveri. A to je skrátka nezabudnuteľný zážitok.“
COHEN, Andrew a COX, Brian. Planéty. Bratislava: Vydavateľstvo Tatran, 2020. 288 s.
Recenzia knihy Planéty
Recenzia knihy Planéty
Lili bloguje na www.book-addicts-kingdom.blogspot.com
„Aj tento rok sa mi do rúk dostalo obrovské množstvo výborných kníh. Niektoré boli lepšie a na iné rýchlo zabudnem, no a potom sú tu knihy, na ktoré musím myslieť aj dlho po tom, čo ich prečítam. Jednou z nich je aj kniha Najlepšie lži od Sary Lyu. Ide o YA titul, ktorý je však vhodný pre všetky vekové kategórie – ide totiž o realistický príbeh o toxickom priateľstve.
Táto téma je pritom, bohužiaľ, vždy aktuálna a veľa ľudí má za sebou podobnú skúsenosť, no nie veľa autorov sa o nej rozhodne písať. O to viac si cením tých, ktorí sa pre niečo podobne náročné rozhodnú. Táto kniha rozpráva o vzťahu troch ľudí. Na začiatku rovnice máme Remy, jej kamarátku Elise a priateľa Jacka. Na jej konci ostala len Remy, pretože Jack je mŕtvy a Elise je tá, ktorá potiahla kohútik. Sledovať príbeh očami Remy, hlavne keď ich konečne otvára a uvedomuje si, čo je pravda a čo len prikrášlená predstava, nebolo úplne jednoduché. Autorka bola surová a nesnažila sa ma ako čitateľa učičíkať. Skrátka sa rozhodla, že mi ukáže, ako to v toxickom vzťahu funguje – no tiež pripomenula, že je možné sa z toho dostať. A práve preto je táto kniha taká dôležitá a silná.“
LYU, Sarah. Najlepšie lži. Bratislava: Slovart, 2020. 344 s.
Anet bloguje na www.zjelitaelita.blogspot.com
„Román Pozvání k ohni, voľne sa inšpirujúci skutočným manželstvom spisovateľa Vladimira Nabokova a jeho manželky Very, klame telom. I keď sa text dlho tvári ako hlboká sonda do duše migrantov v 50-tych rokoch 20. storočia či do života a citového dospievania mladej ženy s potenciálom, ide o kvalitný psychologický román spracúvajúci nielen otázky patologickej lásky, jedného manželstva a jednej nevery, moci ženskej sily, hrdosti či strachu, ale i odvrátenú stranu obdivu, vplyvu lží či manipulácie, hanby z vlastného ja i potláčania svojich skutočných pocitov a búrania tenkej hranice medzi detskou naivitou a dospelou vypočítavosťou či láskou a nenávisťou.“
CELT, Adrienne. Pozvání k ohni. Brno: Host, 2019. 280 s.
Mony bloguje na www.piesen-fantazie.blogspot.com
„Tento rok si moje srdce podmanilo hneď niekoľko výborných knižných titulov, no za ten najlepší považujem famózny debut americkej prírodovedkyne Delii Owensovej, ktorý nájdete pod názvom Kde raky spievajú.
Príbeh dievčaťa z močiara, plachého ako srnka, nespútaného ako vietor, poddajného ako zranené vtáča, ma silno zasiahol. Ide o prekrásny, citlivý, hlboký a obdivuhodne zvládnutý príbeh, ktorý nezachytáva iba životnú púť osamelého dievčatka strácajúceho detstvo, ale aj samotu ako takú a jej vplyv a dopad na krehkosť duše. Autorka majstrovsky vykresľuje jednoduchú túžbu po ľudskej prítomnosti, ktorá však v tomto románe nadobúda pocit nedosiahnuteľného cieľa najmä pre zatrpknutosť ukrytú v srdci človeka.
Tento román je okrem iného zaujímavou kombináciou niekoľkých knižných žánrov – spletitý román lásky obohatený o množstvo fascinujúcich poznatkov o močiari, vtákoch či hmyze, ktorý ponúka aj tajomstvo v podobe kriminálnej zápletky... absolútne dokonalé spracovanie!
Kde raky spievajú je po dejovej stránke bolestnou knihou, ktorá však v sebe ukrýva viac krásy a svojím spôsobom i radosti, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Osobne som mala počas čítania akýsi oslobodzujúci pocit, aj navzdory téme, ktorú autorka zručne spracováva. Myslím, že najväčšiu zásluhu v tom má práve divoká príroda a harmonický vzťah medzi ňou a Kyou. Jednoducho, bol to príbeh, ktorý v sebe niesol myšlienku, hĺbku, hodnotu, a to všetko vo veľkých rozmeroch zasluhujúcich si pozornosť a prvé miesto na zozname kníh, ktoré som tento rok mohla prečítať.“
OWENS, Delia. Kde raky spievajú. Bratislava: Vydavateľstvo Tatran, 2019. 300 s.
Orvokki bloguje na www.orvokki.sk
„Už pár dní nad tým premýšľam. Ktorá kniha bola tento rok tá naj? Každým rokom je to ťažšie, pretože každý rok si lepšie vyberám. Dali mi najviac knižky Slávky Kubíkovej Krotitelia displejov a Klub nerozbitných detí? Bolo to niečo z českej literatúry? Baletky, Lustr pro papeže, Šikmý kostel, Soběstačný, Kto se postará o Annu, Hornícke vdovy. Čítala som aj niekoľko výborných rozhovorov, napríklad Kto chce žiť nech sa kýve, Vztahy a mýty a Labyrint pohybu, nesklamal ani Fredrik Backman, Medvědín i Obhliadku bytu som čítala s úžasom. Doteraz si vybavím recepty a atmosféru francúzskeho románu Sešit s tátovými receptmi, tento rok som cestovala vďaka DobroDruhům, istejšou v prvej pomoci ma naučil byť Bulbem záchranáře a Drahá Ijeawele. Feministický manifest v pätnástich radách by si mali prečítať aj maminy chlapcov. Všetky tieto knihy boli tie naj a odporúčam ich.
Ale bola tu ešte jedna. Najúprimnejšia, najdojímavejšia a najotvorenejšia kniha, akú som kedy čítala. Takú škálu emócií som snáď nikdy nezažila. Volá sa Zvuky probouzení. Manželom Třešňákovým sa podarilo napísať unikátnu knihu o živote s Dorotkou, ktorá má nízkofunkčný atypický autizmus. A nech už viete o autizme málo či veľa, dostane vás. Je to kniha, v ktorej je všetko. Láska, hnev, sklamanie, nádej, beznádej, radosť, smútok, neha, zlyhanie, sila a ešte viac. Pocity, ktoré sa bojíme povedať nahlas, dokonca sa hanbíme ich vôbec mať. Pre nich je to každodenná realita, sú to lepšie i horšie chvíle, radostné okamihy. Nevedela som sa od nej odtrhnúť, mala som chuť ich objať, obdivujem odhodlanie a silu týchto rodičov, a zároveň sa hnevám na časť sveta, ktorá im nedokáže pomôcť. V knihe bolo veľa nádherných myšlienok a tým nemyslím nejakých motivačných poučiek, ale pocitov, ku ktorým dospeli, ktoré im ukázala autistická dcéra Dorotka, na ktoré narazili počas cesty hľadania či zmierenia. Je neuveriteľné, že kniha o tak náročnej téme je vlastne svojím spôsobom krásna. Čítajte ju s otvoreným srdcom.“
„Pokud se nedá změnit realita, je třeba změnit postoj k ní.”
TŘEŠŇÁK, Petr a TŘEŠŇÁKOVÁ, Petra. Zvuky probouzení. Brno: Druhé město, 2020. 288 s.
Nathaly bloguje na www.nathalys-reading.blogspot.sk
„Tento rok bol z môjho pohľadu na kvalitné knihy chudobný. Nič ma nedokázalo potešiť. Musím sa však priznať, že to možno súviselo s mojím nedostatkom nadšenia, ktoré pramenilo zo situácie vo svete. Bola som omnoho kritickejšia, ako obyčajne bývam, a nič som s tým nedokázala urobiť. Chvalabohu, že ma zachránil môj milovaný francúzsky spisovateľ Musso, ktorý mi zdvihne vždy náladu. Do rúk sa mi dostal aj tretí diel z krimisérie o Robertovi Hunterovi. No najväčšie prekvapenie roka ma len čakalo: Mliekar od Anny Burns.
Toto dielo ma očarilo štýlom, akým bolo napísané. Žiadna hlavná postava nemá meno. Všetci sú pomenovaní neosobne, bez štipky nápaditosti, prosto tak, ako to je. Švagor je švagor, asi frajer je asifrajer, a takto by som mohla pokračovať ďalej. No postupom času som zistila, že to plní svoju funkciu. Myslíte si, že pre to nebudete vedieť súcitiť s postavami a že to bude prvá výčitka, ktorú budete mať? Ja som rozmýšľala rovnako. Kto, preboha, nepomenuje svoje postavy? Zdalo sa mi to ako veľké fiasko, no aj tak som prelúskala aspoň prvú kapitolu na Albatrosmedii a tým si ma kniha okamžite získala. Bolo mi úplne jedno, či čítam dielo s menami alebo bez. Situácie sa v náznakoch zhoršujú a čitateľ so zatajeným dychom čaká, čo sa stane. Napätie rastie do neúnosných rozmerov, no my to nevieme nijako ovplyvniť. Spisovateľka nás necháva v permanentnom strese a zdá sa, že si to užíva. V živote som sa nestretla s niečím podobným. Vitaj, originalita! Tak dlho som ťa hľadala. Toto bol „nervák“ od začiatku do konca (myslené najlepším možným spôsobom).
Dej sa odohráva počas The Troubles, etnicko-nacionalistického konfliktu v Severnom Írsku. Na udalosti sa pozeráme očami jednej mladej dievčiny, nazývanej iba ako stredná sestra. Aby toho nebolo málo, zapáči sa Mliekarovi – významnému paramilitantovi, a vtedy upadne do nemilosti, aj keď nevie, čo sa okolo nej deje. Celý vývoj udalostí je veľmi nebezpečný.
Kniha vás nenechá na pokoji, až kým ju nedočítate, a ani vtedy sa neubránite smiechu a zimomriavkam, pretože je veľmi vtipná a hrôzostrašná zároveň. Šialená kombinácia, ale funguje to úžasne.“
Dej sa odohráva počas The Troubles, etnicko-nacionalistického konfliktu v Severnom Írsku. Na udalosti sa pozeráme očami jednej mladej dievčiny, nazývanej iba ako stredná sestra. Aby toho nebolo málo, zapáči sa Mliekarovi – významnému paramilitantovi, a vtedy upadne do nemilosti, aj keď nevie, čo sa okolo nej deje. Celý vývoj udalostí je veľmi nebezpečný.
Kniha vás nenechá na pokoji, až kým ju nedočítate, a ani vtedy sa neubránite smiechu a zimomriavkam, pretože je veľmi vtipná a hrôzostrašná zároveň. Šialená kombinácia, ale funguje to úžasne.“
BURNS, Anna. Mliekar. Bratislava: Lindeni, 2020. 344 s.
Radka bloguje na www.radkacita.webnode.sk
„Je tu opäť koniec roka a ja mám zas a znova neľahkú úlohu, a to vybrať jednu knihu, ktorá na mňa zapôsobila ako žiadna iná. Rozhodovala som sa medzi dvomi titulmi, ale Mliekar mal u mňa predsa len o kúsok navrch.
Je to jedna z tých kníh, pri ktorých som úprimne rada, že som nedala na mnohé negatívne recenzie, ktorými sa ma snažili nepekne odradiť, čo by bola obrovská škoda.
Ja som sa teda aj navzdory nim ponorila do príbehu o bezmennom dievčati, ktoré sa pretĺka obyčajným životom v neobyčajnej komunite, v ktorej by pravdepodobne preplo každému zdravo uvažujúcemu jedincovi. Dej je zasadený do obdobia etnicko-nacionalistického konfliktu v Severnom Írsku, čo príbehu ešte viac pridáva na kvalite a autentickosti tiež.
Ja som sa teda aj navzdory nim ponorila do príbehu o bezmennom dievčati, ktoré sa pretĺka obyčajným životom v neobyčajnej komunite, v ktorej by pravdepodobne preplo každému zdravo uvažujúcemu jedincovi. Dej je zasadený do obdobia etnicko-nacionalistického konfliktu v Severnom Írsku, čo príbehu ešte viac pridáva na kvalite a autentickosti tiež.
Zbožňujem a doslova vyhľadávam knihy, ktoré nevedia ulahodiť každému. Mliekar je napísaný osobitým jazykom a štýlom, ktorý asi najviac dokáže ovplyvniť to, či si toto dielo zamilujete alebo nedočítané znechutene odložíte naspäť do police alebo ešte ďalej.
Sama sebe som vďačná za to, že som knižku neodložila v polovici (ako drvivá väčšina) a nepripravila sa tak o pôsobivý čitateľský zážitok. Pretože wow.
Som si vedomá toho, že čitateľov, ktorých Mliekar sklamal, je viac než dosť. Každého priťahuje a zaujíma niečo iné. A tak je to správne. Vo mne teda zanechal nekonečné množstvo pocitov a ja som za ne Mliekarovi nesmierne vďačná.“
Sama sebe som vďačná za to, že som knižku neodložila v polovici (ako drvivá väčšina) a nepripravila sa tak o pôsobivý čitateľský zážitok. Pretože wow.
Som si vedomá toho, že čitateľov, ktorých Mliekar sklamal, je viac než dosť. Každého priťahuje a zaujíma niečo iné. A tak je to správne. Vo mne teda zanechal nekonečné množstvo pocitov a ja som za ne Mliekarovi nesmierne vďačná.“
BURNS, Anna. Mliekar. Bratislava: Lindeni, 2020. 344 s.
Aj Jana bloguje na www.zdiaracudackejcitatelky.wordpress.com
„Jedna z najdôležitejších kníh súčasnosti – minimálne pre mladšie ročníky. Keby ste chceli knihu pre všetkých – tak potom Moc faktov či Sila rozumu v bláznivej dobe. No späť k Digitálnemu minimalizmu. Kniha je mierne filozoficky orientovaná – to znamená, že to nie je len návod typu vypnite počítač, kúpte si tlačidlový mobil, toto odinštalujte, toto nastavte takto, ale nájdete v nej aj mnoho zaujímavých informácií o vplyve technológií na váš život, v ktorých kontexte sa dokážete na technológie a informácie, ktoré vám ponúkajú, pozrieť novými očami. Možno už sledujete, koľko času strávite na Facebooku, Instagrame, YouTube, pozeraním seriálov či hraním hier. Smartfóny vám tieto informácie zobrazia s radosťou, lenže čo ďalej, ako tie hodiny a minúty znížiť, ako eliminovať takto strávený čas a čo robiť namiesto toho. Táto knižka o tom krásne pojednáva, super sa číta a ešte vás aj dá do laty.“
NEWPORT, Cal. Digitálny minimalizmus. Bratislava: Lindeni, 2019. 264 s.
Ktorá je vaša KNIHA ROKA 2020?
