KNIHY ROKA 2021 ocenené na KNIHCENTRUM.sk, to je výber najlepších kníh podľa knižných blogeriek. Knihy, ktoré sa oplatí prečítať si, to najlepšie, čo sa v roku 2021 dostalo do rúk vášnivých čitateliek (veru, chýba nám mužské zastúpenie).
Nathaly bloguje na www.nathalys-reading.blogspot.sk
„Mojím favoritom bol Prípad Thomasa Quicka, no keďže mám pocit, že táto kniha už dostala pozornosť, akú si zaslúžila, rozhodla som sa, že vám priblížim druhú najlepšiu. Starec a more príbehov od Carstena Henna je príbeh, ktorý vo vás prebudí nádej. Domnievam sa, že práve takýto typ literatúry teraz všetci potrebujeme. Je to nádherne dojímavý počin, ktorý nenechá ani jedno srdce chladné. Je prekrásne čítať o ľuďoch, ktorí milujú knihy rovnako ako vy.
S dielom rýchlo naviažete emocionálne spojenie. Spisovateľ to čitateľovi však veľmi uľahčil. Vybudoval naozaj výnimočné postavy, ktoré majú čo povedať. Budete so zatajeným dychom sledovať, ako sa hrdinovia vyrovnávajú s ranami osudu. Ale ani rojkovia nebudú sklamaní. Starec a more príbehov je nádherná rozprávka, z ktorej budete mať nakoniec veľkú radosť. Nachádzajú sa tam prekrásne myšlienky na zamyslenie, ale aj také, ktoré pohladia a vyliečia zranenú dušu.
Autor to s básnickými prostriedkami nepreháňa, to nie, no v konečnom dôsledku zo svojho príbehu napokon vytvoril umenie. Aj krátky začiatok odseku sa v jeho podaní zmenil na zážitok. Napríklad na strane 36: „Bol jesenný deň, ktorému sa snívalo o lete...“ Milujem takýto nevšedný štýl písania. Spisovateľ ničím neplytvá, no zároveň vie, ako pracovať so slovami. Geniálne. Neruší to, no súčasne to poskytuje nádych nenútenej vznešenosti. Konečný výsledok je viac ako brilantný.“
HENN, Carsten. Starec a more príbehov. Bratislava: Vydavateľstvo Tatran, 2021. 232 s.
Lili bloguje na www.book-addicts-kingdom.blogspot.com
„Podobne ako každý iný rok, aj tentoraz mi rukami prešlo obrovské množstvo výborných a nezabudnuteľných kníh. Medzi tými naozaj pamätnými ešte dlho ostane Hladový lán od Andrewa Michaela Hurleyho. Tento atmosférický gotický román sa skvele hodí na sychravé jesenné večery. Autor v ňom cez striedajúcu sa prítomnosť a minulosť ilustruje tragédiu Willoughbyovcov. Tí len pred niekoľkými mesiacmi prišli o syna a každý z dvojice sa s tým snaží vyrovnať po svojom. Ewan sa ponorí do archeologického výskumu, Juliette hľadá spásu v okultistickej skupine. Ich príbeh je smutný a pochmúrny. O to viac surovejší, že štýl knihy je oveľa priamočiarejší, než je pri tomto žánri zvykom. Príbeh je pomalý, avšak bohatý na emócie a tiež zamyslenia. Vrcholí skutočne temne a do istej miery metaforicky. Určite poteší všetkých tých, čo o prečítaným príbehoch radi premýšľajú. Tento im, rovnako ako mne, v hlave ostane ešte poriadne dlho.“
HURLEY, Andrew Michael. Hladový lán. Praha: Argo, 2021. 196 s.
Radka bloguje na www.radkacita.webnode.sk
„Rok 2021 bol pre mňa kritický vo všetkých možných aj nemožných smeroch. Hádam jedinými svetlými bodmi boli pre mňa knihy. Dobré knihy, ktoré sa mi šťastnou náhodou dostali pod ruku. A Tam hore k nim nielen že patrí, ona si tak trochu a úplne neskromne tróni na samom vrchu.
Voľba najlepšej knihy tohto šialeného roku bola teda jednoznačná – zvolila som práve tú, ktorá je mojím najväčším tohtoročným prekvapením a takisto dôkazom, že zázraky sa skutočne dejú. A o zázraku hovorím, pretože slovenský debutant je spojenie, ktoré vo mne vždy evokovalo niečo, čo ma za žiadnych okolností nedokáže prekvapiť či očariť. Ničím. A viete čo? Matúš Mahút tento môj osobný mýtus naprosto vyvrátil.
Opice v príbehu namiesto ľudí – prečo nie? Konieckoncov, vypálilo to dosť dobre, číta sa to dosť dobre a už len fakt, že som nikdy nič podobné nečítala, moje hodnotenie len zvyšuje. Príbeh nielen o nepretržitom snažení sa získať moc, ale aj o dokonalom vykreslení dnešnej doby a spracovaný tak, že to až berie dych. Je iný, svojím obsahom a myšlienkou výnimočný a zaručene by nemal ujsť vašej pozornosti. Originalita a sila tomuto opičiemu príbehu zaiste nechýba a ja sa teším, že svetlo slovenského knižného sveta konečne uzrelo niečo nové, čo sa konečne páči aj mne. Spokojnosť.“
MAHÚT, Matúš. Tam hore. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 2021. 288 s.
Mony bloguje na www.piesen-fantazie.blogspot.com
„Nevlastná sestra od Jennifer Donnelly sa pre mňa stala výnimočnou knihou, pretože po jej dočítaní prestal existovať čas i priestor. Ostala som iba ja, tlkot môjho srdca, hlboký nádych a výdych a jediná myšlienka zameraná na otázku: „Aké sú moje stratené kúsky srdca?“
Jennifer Donnelly vďaka postave nevlastnej sestry Popolušky, Isabelle, vniesla do sveta literatúry smutný príklad toho, ako môže každý z nás pre nároky sveta a jeho nepochopiteľné striktné pravidlá dotýkajúce sa najmä žien, prísť o vlastnú výnimočnú hodnotu. Stratiť sa na ceste životom, stratiť kúsky svojho srdca...
Tento skvostný knižný titul, bravúrne napísaný aj podaný, mi zmenil pohľad na moju vlastnú osobu a verím, že sa v ňom nájde nejeden z nás. Kniha je odporúčaná najmä mladšiemu publiku, no dovolím si nesúhlasiť. Ide totiž o nádherné a čarovné dielo, ktoré je vhodné naozaj pre každého, bez ohľadu na vek či pohlavie. Pre mňa osobne je to dokonca jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítala a rozhodne najlepšia za môj čitateľský rok 2021. Zo srdca ju odporúčam!“
DONNELLY, Jennifer. Nevlastná sestra. Bratislava: Fragment, 2021. 312 s.
Recenzia knihy Nevlastná sestra
Tento skvostný knižný titul, bravúrne napísaný aj podaný, mi zmenil pohľad na moju vlastnú osobu a verím, že sa v ňom nájde nejeden z nás. Kniha je odporúčaná najmä mladšiemu publiku, no dovolím si nesúhlasiť. Ide totiž o nádherné a čarovné dielo, ktoré je vhodné naozaj pre každého, bez ohľadu na vek či pohlavie. Pre mňa osobne je to dokonca jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítala a rozhodne najlepšia za môj čitateľský rok 2021. Zo srdca ju odporúčam!“
DONNELLY, Jennifer. Nevlastná sestra. Bratislava: Fragment, 2021. 312 s.
Recenzia knihy Nevlastná sestra
Anet bloguje na www.zjelitaelita.blogspot.com
„Knihou roka je pre mňa jednoznačne psychologický román značne staršieho dáta – Sběratel od Johna Fowlesa. Táto hlboká psychologická sonda nielen do mysle sociopatického páchateľa únosu, ale predovšetkým jeho obete, spracúva okrem menovaného i motívy, akým spôsobom dokážu rýchlo nadobudnuté peniaze zmeniť nielen charakter, ale i sebavedomie sprvu neistého narušeného mladíka. Ponúka iný, odvratený pohľad na anglickú spoločnosť 60. rokov 20. storočia, na umeleckú tvorbu a v hrubšej parafráze i tvrdenie, že nemožno akokoľvek citovo spájať ľudí s rozdielnym intelektom, triednym postavením, záujmami a charakterom. Fowlesov román nie je textovo obšírny, no i tak obe perspektívy a oba vnútorné monológy postáv Fredericka a Mirandy sú tak komplexné, s tak silnou psychologizáciou, že sa nie nadarmo traduje historka, že dielo ako demonštráciu rôznych mentálnych chorôb, ale i vzorcov správania, používajú niektorí vyučujúci v odboroch klinickej psychológie a psychiatrie na vysokých školách. A ak niekto hladný po dramatizovanom spracovaní siahne po audioknihe v hlavnej úlohe s hercom Dejvického divadla Jaroslavom Plesom, určite neurobí chybu.“
FOWLES, John. Sběratel. Zlín: Kniha Zlín, 2014. 304 s.
Barbora bloguje na www.orvokki.sk
„Koniec roka je moja obľúbená časť roka i vďaka bilancovaniu. Napríklad tomu knižnému. Vidím ďalších sto kníh, ktoré som prečítala alebo najbližšie dni dočítam, vidím mnohé skvelé (i menej skvelé) príbehy, s ktorými som strávila hodiny času. A vybrať tú naj je opäť ako každý rok ťažké. I keď vlastne ani nie. Mám tu také, ktoré by som bez váhania odporúčala, napríklad Mesto dievčat od Elizabeth Gilbert, Kde zpívají raci od Delia Owens, Dievča, žena, iné od Bernardine Evaristo, Vše, co vím o lásce od Dolly Alderton či Grandhotel Evropa od Ilju Leonarda Pfeijffera.
Ale potom je tu tá kniha. Moja kniha roka, v ktorej som mala jasno hneď, ako som pozrela do zoznamu tohtoročných prečítaných kníh. Volá sa Smrt je dřina. A pritom sa mi odporúča ťažko. Nie preto, že by bola zlá, naopak, ona je výborná. Lenže je zároveň veľmi surová, brutálna a nešťastná. A absurdná! Dej je zasadený do obdobia dlhotrvajúcej občianskej vojny v Sýrii, ktorej je ťažko porozumieť. A do toho traja súrodenci plniaci otcovi posledné prianie, obyčajní ľudia, ktorí nechcú byť na žiadnej konkrétnej strane, chcú len prežiť alebo presnejšie čakajú na smrť, lebo tá si skôr či neskôr príde pre každého, obzvlášť v tej dobe a situácii.
Ale potom je tu tá kniha. Moja kniha roka, v ktorej som mala jasno hneď, ako som pozrela do zoznamu tohtoročných prečítaných kníh. Volá sa Smrt je dřina. A pritom sa mi odporúča ťažko. Nie preto, že by bola zlá, naopak, ona je výborná. Lenže je zároveň veľmi surová, brutálna a nešťastná. A absurdná! Dej je zasadený do obdobia dlhotrvajúcej občianskej vojny v Sýrii, ktorej je ťažko porozumieť. A do toho traja súrodenci plniaci otcovi posledné prianie, obyčajní ľudia, ktorí nechcú byť na žiadnej konkrétnej strane, chcú len prežiť alebo presnejšie čakajú na smrť, lebo tá si skôr či neskôr príde pre každého, obzvlášť v tej dobe a situácii.
V krajine a počas vojny, kedy sú mŕtve telá všade, pohrebné miesta drahé alebo žiadne, ľudia miznú a už sa nenachádzajú, je prianie byť pochovaný v rodnej obci vedľa milovanej sestry priam šialené. No súrodenci Bulbul, Fátima a Husajn predsa len naložia otcovo mŕtve telo do mikrobusu s cieľom prejsť asi 400 km a mnoho checkpointov strážiacich rôznymi skupinami. Popritom sa v mysli vracajú do minulosti, premietajú o vlastných životoch a vzťahoch. Ticho medzi nimi je ťaživé rovnako ako vojna okolo. Sotva 200 strán, ale je v tom tak veľa, ako dokáže len silný príbeh. Výborne napísané a rovnako výborne preložené, vďaka profesionálnej práci Jitky Jeníkovej. Prečítajte si to, raz, možno postupne, možno rýchlo, ľahké to nebude, ale som presvedčená, že ide o dôležitý príbeh súčasnej doby. A nevynechajte doslov!“
CHALÍFA, CHÁLID. Smrt je dřina. Praha: Akropolis, 2021. 188 s.
Petra bloguje na www.kniznytip.blogspot.sk
„Ak by mi niekto ešte pred pár mesiacmi povedal, že ako knihu roka 2021 označím dielo s biblickou témou, zasmiala by som sa. No Kniha túžob to tento rok u mňa vyhrala na celej čiare. Je to dielo, ktoré má (aj s ohľadom na fantastické reakcie v zahraničí) potenciál stať sa modernou klasikou. Príbeh ženy z čias, kedy sa ešte len začal písať náš letopočet, osloví hĺbkou a nadčasovým odkazom. Sue Monk Kidd dala histórii dušu a žene silu slova. Prostredníctvom Any, malého kučeravého dievčaťa, ktoré dostalo do vienka neutíchajúcu zvedavosť a hlad po vzdelaní, spoznávame jednu z najznámejších postáv histórie ľudstva – Ježiša Krista. Vnímame ho ako obyčajného človeka, mladého muža, ktorý si svojou láskavosťou, dobrotou a otvorenou mysľou získal srdce teraz už dospelej Any.
Aj keď Kniha túžob vychádza priamo z evanjelií, nie je to náboženská kniha. Autorka do centra diania postavila ženy, ktoré v čase zrodu našej kultúry nemali hlas – boli nemé, umlčované –, a jediné, čo sa od nich očakávalo, bolo podrobenie sa mužskej sile. Toto dielo si môže vychutnať čitateľ akéhokoľvek vierovyznania, ateista aj agnostik. Je to nadčasový príbeh túžby po vzdelaní, po možnosti vyjadriť sa a byť vypočutý. Okrem toho je Kniha túžob aj akýmsi mementom – poukazuje na to, ako veľmi záleží na spôsobe interpretácie predložených informácií. Autorka v doslove uvádza, že dielo vzniklo vďaka podrobnému štúdiu Písma. Písma, ktoré v priebehu tisícročí prešlo nespočetnými prerozprávaniami a interpretáciami, no nikdy neodmietlo myšlienku, že po boku Ježiša, zdravého mladého muža, niekedy stála milujúca a oddaná žena. Láska k Bohu a láska k blížnemu sú veci , ktoré môžu existovať v symbióze. A presne túto harmóniu, ľudskosť a prirodzenosť ponúka príbeh Any, manželky Ježiša Krista.
Kniha túžob je len jednou z možných interpretácií raného kresťanstva. No je to krásna interpretácia bez pátosu, sálajúca pokoru, dobrotu a čo je najdôležitejšie, navracia kresťanstvu to, čo z neho za posledné desaťročia vyprchalo – navracia mu ľudskosť.“
KIDDOVÁ, Sue Monk. Kniha túžob. Bratislava: Vydavateľstvo Tatran, 2021. 364 s.
Aj Jana bloguje na www.zdiaracudackejcitatelky.wordpress.com
„Snežná leopardica je žánrovo literárna reportáž, čo je v súčasnosti pomerne raritné pre knižný formát (a je to škoda, prosím si viac). Úvahy francúzskeho cestovateľa a sčítaného spisovateľa Sylvaina Tessona sú podnetné, reflektujú nielen osobnosť autora, ale i spoločnosť, keď na ňu zrazu nahliadate uviaznutí v nehostinnej divočine. Čaká vás tiché pozorovanie a striehnutie na snežné leopardy v ozaj chladných podmienkach Tibetu. Protagonisti mrznú a nechceli by ste asi byť na ich mieste, ale vychutnať si to aspoň sprostredkovane sa oplatí.
Ak Snežnej leopardice nebudete mať dosť, čo ja nemám, vedzte, že expedíciu fotograficky zaznamenal Vincent Munier a ako dokumentárny film pod názvom La Panthère des neiges ju režisérsky spracovala Marie Amiguet. Film navyše zvukovo obohatili hudobníci Warren Ellis a Nick Cave, preto sa na túto formu ozaj teším.“
TESSON, Sylvain. Snežná leopardica. Bratislava: Vydavateľstvo Tatran, 2020. 156 s.
Recenzia knihy Snežná leopardica
A aká je vaša Kniha roka 2021?
Recenzia knihy Snežná leopardica
A aká je vaša Kniha roka 2021?
