Malý Edgar je podobný ako iné deti v Mníchove. Má rád výlety a páči sa mu Mickey Mouse či Karl May. Vďaka svojmu otcovi či strýkovi sa pozná s Thomasom Mannom a Bertoltom Brechtom. A kvôli tomu, že sa oproti nim nasťahuje Adolf Hitler, má Edgar nekonvenčné detstvo. Chlapíka s divnými fúzikmi sleduje takpovediac po očku. Dospelí v Edgarovom okolí sa o Hitlerovi často rozprávajú, no nie sú veľmi spokojní. Ak vás zaujíma, čo všetko Edgar zistil, keď býval v byte oproti Adolfovi Hitlerovi, nenechajte si ujsť túto výnimočnú knihu.
Autor knihy, Edgar Feuchtwanger, vyrastal od svojich piatich do štrnástich rokov v Mníchove oproti domu, kde mal vodca národných socialistov, Adolf Hitler, byt s deviatimi izbami. Edgar pochádza z prominentnej židovskej intelektuálnej rodiny. Jeho otec bol vydavateľom, strýko Lion svetoznámym spisovateľom a kritikom národného socializmu. Edgar o svojom susedovi Hitlerovi doma veľa počúval, a prirodzene sa o neho zaujímal, keďže jeho rozhodnutia mali priamy dosah na Edgarovu budúcnosť. Autobiografická kniha Môj sused Hitler z pera Edgara Feuchtwangera (1924) zachytáva tento skutočný príbeh židovského chlapca, ktorého mal Adolf Hitler na dosah ruky. Autor oživuje obrazy vlastného detstva počas rodiacej sa nacistickej totality.
Autor knihy, Edgar Feuchtwanger, vyrastal od svojich piatich do štrnástich rokov v Mníchove oproti domu, kde mal vodca národných socialistov, Adolf Hitler, byt s deviatimi izbami. Edgar pochádza z prominentnej židovskej intelektuálnej rodiny. Jeho otec bol vydavateľom, strýko Lion svetoznámym spisovateľom a kritikom národného socializmu. Edgar o svojom susedovi Hitlerovi doma veľa počúval, a prirodzene sa o neho zaujímal, keďže jeho rozhodnutia mali priamy dosah na Edgarovu budúcnosť. Autobiografická kniha Môj sused Hitler z pera Edgara Feuchtwangera (1924) zachytáva tento skutočný príbeh židovského chlapca, ktorého mal Adolf Hitler na dosah ruky. Autor oživuje obrazy vlastného detstva počas rodiacej sa nacistickej totality.Keď sme dnes predpoludním boli na prechádzke, prešli sme popred jeho dom. Dorle si chcela prečítať pri vchode jeho meno: "Adolf Hitler". Strážnik sa na ňu upreto zadíval, Rosie ju chytila za ruku a pridala do kroku. O kúsok ďalej mojej sestre pošepkala, že sa na to meno nemala pozerať. Dorle jej sucho odvetila, že to nie je zakázané a dodala:
„Tak či onak, pri vchode nie je jeho meno. Je tam napísané Winter, a nie Hitler!“
Prvý raz v živote som videl, ako dieťa odvráva dospelému. Rosie nepovedala nič. Bolo chladno, naďalej snežilo. Okoloidúci kráčali pomaly, aby sa nešmykli. Strážnik nás pozoroval. Rosie sa obzrela a pokračovali sme v ceste.
Šli sme za mojím otcom do kaviarne Fürstenhof. (...) Otec sedel vzadu so svojím bratom, vojnovým veteránom, mojím strýkom Bertholdom. Rosie povedal, že sa môže ísť prejsť, a pre nás objednal obľúbenú maškrtu. Vždy si dávame to isté, Dorle a ja: čokoládovú zmrzlinu s kopčekom šľahačky a roztopenou čokoládou. Dorle ihneď vyrozprávala, že Hitler si dal vedľa vchodu falošné meno. Ocko to však už vedel. Bratia sa pustili do debaty.
„Áno, áno, viem,“ povedal otec. „Je to meno jeho domovníčky. Bojí sa, že ho ľudia prídu otravovať. Zbabelec."
Edgar Feuchtwanger sa špecializuje na medzivojnové dejiny Nemecka a bližšie ako romány je mu faktografická literatúra. Z tohto dôvodu kniha Môj sused Hitler vyšla až na sklonku jeho života, aj keď ju mohol napísať už dávnejšie. Autor sa dodnes čuduje, že ako chlapec zo židovskej rodiny, prežil v Mníchove šťastné detstvo. Ale môže to byť spôsobené tým, že jeho rodina sa z Nemecka dostala po Krištáľovej noci a že pod lampou je najväčšia tma a mnohí radšej nerozsvietia, pretože by už i tak očividné fakty kričali ešte viac.
"Pôsobivá je perspektíva rozprávania: z pohľadu naivného dieťaťa, cestou malých epizód, zobrazuje vzostup Hitlera ako diktátora a vojnového štváča." (Deutsche Presse-agentur o knihe Môj sused Hitler)
Edgar Feuchtwanger sa špecializuje na medzivojnové dejiny Nemecka a bližšie ako romány je mu faktografická literatúra. Z tohto dôvodu kniha Môj sused Hitler vyšla až na sklonku jeho života, aj keď ju mohol napísať už dávnejšie. Autor sa dodnes čuduje, že ako chlapec zo židovskej rodiny, prežil v Mníchove šťastné detstvo. Ale môže to byť spôsobené tým, že jeho rodina sa z Nemecka dostala po Krištáľovej noci a že pod lampou je najväčšia tma a mnohí radšej nerozsvietia, pretože by už i tak očividné fakty kričali ešte viac.
"Pôsobivá je perspektíva rozprávania: z pohľadu naivného dieťaťa, cestou malých epizód, zobrazuje vzostup Hitlera ako diktátora a vojnového štváča." (Deutsche Presse-agentur o knihe Môj sused Hitler)
