Mnohí z nás v posledných dvoch rokoch prehodnotili svoje priority, našli si nové záľuby či celkovo zmenili pohľad na stresujúci životný štýl. Áno, doba „koronová“ je tu s nami stále a s ňou aj náš zvýšený záujem o záhradníčenie či akékoľvek priblíženie sa k prírode. Preklad knihy vydavateľstva Kazda s názvom Divočina v zahradě snáď ani nemohol byť lepšie načasovaný.
Divočina v zahradě upriamuje našu pozornosť nielen na problémy zhoršujúceho sa životného prostredia, ale hlavne majiteľom záhradiek či balkónov ukazuje ich dôležitosť a ponúka aj rady, ako aj s malým kúskom pôdy môžeme byť nápomocní pri zlepšovaní okolitého ekosystému.
Kniha rozdelená do 12-tich základných kapitol ponúka dostatočnú komplexnosť vytýčenej témy, no súčasne núti udržiavať kapitoly relatívne krátke, a teda aj svieže. Autor dielo otvára presne tak, ako by sme čakali – rozprávaním o dôležitosti rastlinnej rôznorodosti v záhradách, samozrejme s dôrazom na výber domácich kvetín a travín. Následne prechádza do nie veľmi optimistickej, ale o to potrebnejšej témy nebezpečenstva agresívnych pesticídov a herbicídov. Goulson svoje ozajstné kvality zručného spisovateľa, odborníka a občasného glosátora preukazuje v kapitolách venovaných „jeho miláčikom“ – čiže záhradnej „hávedi“.
Pri rozprávaní o včelách, ucholakoch či nočných motýľoch je autor vyslovene ako ryba vo vode. Udrží pozornosť skúsených čitateľov, ale aj úplných nováčikov žánru populárnej vedy. Slovník je prispôsobený tak, aby každý poľahky sledoval niť rozprávania, no ak chcete vedieť, ako vyzerá spomínaný hmyz či rastlina, googleniu sa nevyhnete. Knihe by veľmi pristala obrazová príloha, ale hravo si vystačíte aj so spomínaným Googlom. Ten budete možno potrebovať aj z dôvodu, že kniha je v českom jazyku a niektoré mená motýľov či vtákov vám nemusia byť známe.
Podobných kníh o prírode mám už za sebou naozaj požehnane, no som veľmi príjemne prekvapená, že ma Goulson dokázal prekvapiť kanonádou nových a zaujímavých informácií. Dozvedela som sa napríklad, že každá jedna priemerná dážďovka vyprodukuje za rok 4,5 kíl kvalitného hnojiva a dokáže vyvinúť výtlakovú silu až 100-násobne väčšiu, ako je jej vlastná váha. O agresivite mravcov voči vlastnému druhu som už tiež čo-to vedela, no netušila som, že je medzi nimi aj malajský druh rodu Camponotus, ktorého hlavná žila prechádza celým telom a je naplnená jedovatým sekrétom. Ak je takýto mravec v ohrození, pácha samovraždu tým, že stiahne brušné svaly tak silno, až sám exploduje a tým rozpráši jed na svojho útočníka. Mravec - hrdina zomiera v nádeji, že jeho bratia sa zachránia.
Na záver ešte spomeniem fascinujúcu spoluprácu modráčika čiernoškvrnného (motýľ) a divokej materinej dúšky či pamajoránu. Ak sú korene niektorej z týchto rastlín napadnuté červenými mravcami druhu Myrmica sabuleti, rastlina uvoľňuje vôňu lákajúcu modráčika. Ten na ňu nakladie vajíčka, z ktorých sa onedlho vyliahne húsenica. Húsenica o pár dní po vyliahnutí dobrovoľne padá z rastliny (vystavuje sa riziku, že bude okamžitou potravou napríklad pre myš) a verí, že ako prvý ju nájde mravec. Prečo práve mravec? Mladá húsenica vonia presne ako čerstvé mladé mravce. Keď teda našu húsenicu – optimistku nájde starý a skúsený mravec, poslušne ju odnesie do mraveniska, pretože mladé mravce treba istý čas chrániť. A tam sa pre takto zakamuflovanú húsenicu začínajú nenápadné, ale o to výživnejšie hody – pochutnáva si priamo na mravcoch! Šťastná rastlina už len dúfa, že si mravce nič nevšimnú a jej korene budú opäť rýchlo zdravé.
Nenútenosť a originalita, s akou vie autor nadchnúť čitateľa pre „svoju vec“, je úžasná. Mravce napríklad pri vysvetľovaní ich starostlivosti o vošky prirovnáva k farmárom dobytka a húsenice k francúzskej aristokracii. Je to nielen úsmevné, ale aj natoľko výstižné, že si čitateľ ľahko zapamätá značnú časť informácií obsiahnutých v knihe. Môže sa zdať, že autor venuje veľkú časť svojej publikácie mravcom, no nie je tomu tak – to len mňa táto kapitola fascinovala najviac. Rovnako veľký priestor v knihe dostávajú napríklad nemenej zaujímavé včely.
Okrem ľahkosti prezentovaných tém nemôžeme zabudnúť na praktickú stránku knihy. Každá kapitola nielenže začína receptom na nejakú kulinársku dobrotu, ale naprieč celým dielom nachádzame drobné tipy napríklad na výrobu domčekov pre včely či mravce alebo tipy na prípravu hodnotného domáceho kompostu. Veľmi cenný je aj prehľadný zoznam v závere knihy s názvami vhodných rastlín preferovaných opeľovačmi, či tipy na bobuľoviny vhodné ako potrava pre vtáky.
Dave Goulson je nielen uznávaným odborníkom, ale môžeme ho považovať aj za etablovaného autora kníh o prírode. Divočina v zahradě je jeden z jeho ôsmich titulov venovaných širokej čitateľskej verejnosti a zároveň je to jeho premiéra na česko-slovenskej pôde. A vyzerá to tak, že autorovi sa aj u nás darí, pretože už v októbri sa môžeme tešiť na preklad jeho asi najpopulárnejšieho titulu Návrat čmeláků (A sting in the tale). A ak by ste si predsa len čakanie na čmeliaky chceli niečím skrátiť, odporúčam knihu Propletený život – publikáciu o fascinujúcom živote, ktorý prebieha pod našimi nohami – recenzia TU.
Knihu venovalo vydavateľstvo Kazda.
Autorka (vrátane fotografie):
