Týmito vybranými piatimi knihami si môžete spríjemniť tohtoročnú hlavnú turistickú sezónu. Niektoré vás inšpirujú na výlety na zaujímavé miesta, iné vám prezradia tajomstvá prírody či odhalia genius loci miest. A aj keď sa v posledných rokoch hovorí veľa hlavne o ferratách a skialpinizme, dám vám do pozornosti nordic walking.
Príbehy vrchov
Marián Grebáč putoval na 25 vrchov Slovenska a počas výstupov a zostupov sa zastavoval na miestach, ktoré inšpirovali slovenských autorov literárnych diel. Prečítate si ukážky z povestí, legiend, ale aj slovenskej prózy a poézie. Grebáč vás zoznámi s osudmi autorov a s knihami, ktoré s prejdenými miestami súvisia. Absolvujete spolu túry za krásnych slnečných dní, ale aj hmlistých či inverzných. Túry podľa literatúry vás zavedú do rôznorodých kútov Slovenska, napríklad na Ďumbier, Kráľovu hoľu, Poľanu, Kriváň, Baranec či Sitno.
Možno poznáte rozhlasovú reláciu Genius loci - túry podľa literatúry z vysielania RTVS. Kniha Príbehy vrchov im z oka vypadla, len dostala tvrdý obal a je doplnená fotografiami, takže je vhodná aj pre všetkých, ktorí majú tento formát už v obľube.
Julius Kugy Ze života horolezce
Ak ste boli v Júlskych Alpách, máte radi horskú flóru alebo sa orientujete v horolezectve, toto meno asi nepočujete prvýkrát. Každopádne, Julius Kugy uskutočnil v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia veľa jedinečných túr v Alpách, prvovýstupy predovšetkým vo Východných a Západných Júlskych Alpách a v Dolomitoch. Pomáhal vytýčiť nové trasy, založiť botanickú záhradu v Trente. Alpinizmus a horolezectvo boli Kugyho životnou vášňou a podobne zanietene vám viac rozpovie v tejto knihe o prírode, horách, horskej kvetene, ale aj o vzťahoch s najbližšími – rodinou a priateľmi z hôr. Kugy aj v súčasnosti inšpiruje nielen mnohých horolezcov.
„Vždy mne trochu mrzel výraz „horský sport“. Nevyhledávejme horu jako lezecké nářadí, hledejme její duši!“
TIP: Botanická záhrada v Trente nie je drahá a je orientovaná na horskú kvetenu, takže nie je rozsiahla. Určite ju odporúčam navštíviť, ak budete mať cestu okolo. Otvorená je od mája do konca septembra.
Po stopách tatranských názvov
Uniknúť by vám nemusela ani nová kniha Antona Marca s podtitulom Nový pohľad na minulosť našich veľhôr. Dejiny Vysokých Tatier sú spletité a opradené mnohými tajomstvami. Mnohé môžete rozšifrovať z názvov vrchov i dolín. Ale ani samotný názov Tatry nie je taký jednoznačný ako by sa mohlo zdať. Anton Marec sa dlhé roky venoval etymológii tatranských názvov a v tejto knihe vám odhalí svoje zistenia. Kniha nadväzuje na titul Spišské nomen omen (2017) a korene miestnych slov vypátral už od 12. storočia, ba až vo výrazoch starogermánskeho pôvodu. Pre milovníkov povestí odporúčam Marcovu knihu Povesti z Tatier.
Moderný nordic walking
Keďže chodenie je najbežnejšia aktivita milovníkov prírody, možno vám padne vhod táto kniha. Je o nordic walkingu, ktorý sa môžete naučiť a praktizovať aj na Slovensku, vďaka Lucii Okoličányovej. Nordic walking je chôdza s mnohými zdravotnými benefitmi určená takmer pre všetkých. Ideálna je aj pre seniorov či v rámci rekonvalescencie. Všetko potrebné sa dočítate v knihe. A či je nordic walking pre vás, to môžete zistiť v rozhovore s Luciou – Čo by ste mali vedieť o nordic walkingu.
Sprievodca lesom
Od nemeckého lesníka Petra Wohllebena odporúčam všetky populárno-náučné knihy. Zatiaľ posledná, Tajomné pradivo prírody, vyšla takmer pred rokom. No pre milovníkov hôr je asi číslo jeden Tajný život stromov a Sprievodca lesom. Zatiaľ čo prvá sa sústredí prevažne na stromy – osamotené, v lese, listnaté, ihličnaté, na ich zrod, prijímanie živín a výmenu informácií, Sprievodca lesom je skvelým spoločníkom pre každého milovníka turistiky. Dozviete sa nielen o stromoch, ale aj o zvieratách, počasí, poľovníkoch,…
Vedeli ste, že diviačie mäso je od Černobyľskej havárie v roku 1986 stále nadlimitne ovplyvnené rádioaktívnym céziom? Wohlleben vysvetľuje, čím to je. Zistíte, aké následky má prikrmovanie zveri počas zimy. Čakajú vás aj kuriozity zo života divých mačiek či vlkov. A tiež informácie, prečo lykožrút napáda naše smreky. To vám v rámci osvety prezradím.
Asi viete, že smreky ani na Slovensku nie sú pôvodné (na drvivej väčšine územia, kde ich vidíte), ale dozviete sa ešte niečo – lykožrút ich dokáže napadnúť naozaj práve preto. Klimatické podmienky sa menia, krajina sa otepľuje a čoraz suchšie podnebie smrekom nevyhovuje. Netvoria kvôli nemu toľko živice ako by mali – a práve v nej by dokázali lykožrúty doslova utopiť. Takže lykožrúty sa len starajú o to, aby sme nemali stromy, ktoré do danej oblasti už nepatria – nedarí sa im v nej dobre. A vytvára sa tým priestor pre druhy, ktoré sú na dané podmienky vhodnejšie.
Peter Wohlleben síce vychádza z nemeckých reálií, ale Nemecko nie je tak ďaleko – v lesoch panujú podobné pomery a veľa informácií navlas sadne s tuzemskými. Iné informácie zas môžu byť príkladom alebo ukazovateľom, ako sa veci môžu ďalej vyvíjať.
Autorka: Jana Golianová
